Dcéra Alfy ✔

12.časť

Zobudila som sa na príjemné teplo. Nechcela som sa odtiahnúť z tej vyhriatej periny ale keď som si spomenula na včerajšok, a to že si ma v noci Luck k sebe privinul, musela som sa odtiahnuť ale ďaleko som sa nedostala lebo nespokojne zamrnčal a stiahol ma späť do postele.

Fakt ÚCHVATNÉ vám poviem!!

Tak skúsim to znova. Opatrne dám jeho ruku nabok a vykĺznem z postele. V duchu som jasala nad tím že sa mi to podarilo.

Dojdem do kúpelne a vykonám rannú rutinu. Potom sa dotrepem ku skrini a začnem sa v nej hrabať a rozmýšľať čo si dám na seba.

Ty a rozmýšľať?! To chce oskara.

Jasné ďakujem Mia!! Hhhhh...

Zo skrine som vytiahla čierne potrhané džíny a tmavo zelený, obtiahnutý crop- top. Spodné čierne čipkované prádlo..
Išla som teda nazad do kúpeľne a prezliekla sa. Následne som sa učesala a vlasi si dala do vysokého copu a jemne sa nalíčila. Vyšla som z kúpeľne a všimla si že ten magor ešte spí. Uf! Mám kľud. Wohoo!

Zo spálne som si to nasmerovala do kuchyne, kde som si spravila raňajky. Ako idak- guľky s mliekom. Heh.
Po zjedení som špinavú misku umyla a dala ju naspäť do poličky.

Všimla som si okolo pobehovať kuchárku. Napadlo ma že by som im v niečom pomohla. Aj tak nemám čo robiť...

,,Dobré ráno." pozdravila som ju

,,Oh! Dobré ráno Luna!" odzdravila sa mi.

,,Nemohla by som vám pomôcť s obedom? Nemám čo robiť." spýtala som sa jej.
Ona na mňa len zmätene pozrela.

,,Ehm.. Neviem či by s tím pán Alfa súhlasil.." nahodila nervózne.

,,Ale mňa jeho názor nezaujíma. Nemôže mi rozkazovať čo mám a čo nemám robiť." povedala som rozhodne.

,,Ale keby aj sa naštval, to ja som vám chcela pomôcť tak že sa nemusíte báť." ubezpečila som ju.

,,No tak dobre, poďte za mnou" povzdychla si.

,,Ako sa vlastne voláš?" spýtala som sa jej počas cesty.

,, Volám sa Lýdia." predstavila sa mi.

,,Ema." Usmiala som sa na ňu.

***

Obed už je prichistaný, tak že sa môže jesť.

/Poobede/

Prechádzala som sa po tom "dome" a spoznávala ho. Rada by som tu našla knižnicu. Ehm...teda dúfam že ju majú lebo tu skapem od nudy..

Ako na zavolanie som došla do knižnice. Nepýtajte sa ma ako. Isto nejaká nadprirodzená sila. Hmm. Zaujímavé.. V nadprirodzenom svete nadprirodzená sila. Heh. Logika..
No nič!  Idem sa tu poobzerať.
Prstom prechádzam po obale kníh a hľadám čo by ma zaujalo. Zatiaľ nič. Človek by si myslel že keď ho unesú tak tu bude aj niečo zaujímavé ale ono nič! Drzosť toto!...hhhhh..

Neni možné! Predsa tu len niečo je! Ale je to vysokoo!

*fňuk*

Grrr!! Posratých 164 cm!!!

Postavím sa za ňou na špičky ale nič! Postavím sa na stolík ale zase nič! Arggg! Môžem sa postaviť aj na hlavu a aj tak mi to nepomôže!
V tom sa zo zadu tiež niekto natiahne po tú istú knihu a vyberie ju odtiaľ. Pomaly sa otočím a tam stojí Luck. No super..Toho mi bol Boh dlžný! Bože...dnes to už nemôže byť lepšie.