(upozornenie-tento príbeh píšem už pár rokov a ten začiatok môže byť taký všelijaký, sú tam pravopisné chyby a možno aj prípadné nezrovnalosti; chyby postupne opravujem, takže ak nájdete gram. chyby, mrzí ma to a neodtrhnite mi za to hlavu😅)
Ema La...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
,,Tak..myslím že už môžeme ísť." Navrhla som.
,,Poďme." Povedala a už sme išli naspäť.
/Doma/
LUCASOV POHĽAD
Už niekoľko dní sa mi zdá Ema nejaká nervózna a unavená. Neviem čím to je ale ničí ma pohľad na ňu.. Kde vôbec je?! Aj ona a Liliana sa dakde vyparili. Bože.. už teraz ju ľutujem. No čo už. A vtom sa rozleti dvere a div že mi oči z jamôk nevypadli. No kurva!
,,Sme doma!!" Zakričali naraz a išli do kuchine kde som sedel a čumel na nich jak chlapec na svoju vysnívané auto. No skôr na ňu.
,,No neseď tam toľko braček a sprav nám niečo na večeru sme hladné." Rozkázala a Ema sa len uškrnula. Tá potvora! Tak ona si to užíva hej?! No veď len nech si počká!
,,Jasné..."Zamrmlem nadurdene nad čím sa obe len zasmejú a Liliana sa dakde odobere a mne sa naskytne šanca. Rýchlosťou svetla sa otočím schytím Emu za boky a pritlačím o linku. Ona sa na mňa pozerá pokojne a na perách sa jej vyníma lišajnícky úškrn. A ten pearcing...kurva! Najradšej by som ochutnal tie jej plné pery!
Začal som sa pomaly približovať.
EMIN POHĽAD
Začal sa približovať ale moc pomaly! Tak som sa toho chopila ja a prilepila sa na jeho sladké pery. V bruchu som cítila ako mi lieta milión motýlikov. Bolo to úžasné. A podľa jeho výrazu si to tiež užíval. Vnikol mi jazykom do úst a tak bozk prehĺbil. Ale ja som zlá a chcem ho provokovať.
Otočím nás a ruky mu dám pod tričko a obkreslujem každý jeho sval. Potom idem nižšie a nižšie a keď už som blízko tak sa od neho odtrhnem a všimnem si jeho sklamaný výraz a ja zdrhám. Počujem ako beží za mnou.
Do riti! Do riti! Do riti! Kde mám ísť?! Moc som ale nenamýšľala lebo ma chytil a začal ma štekliť. Čo s tým všetci maju?!
,,Prestaň! Už.... nemôžem!!" Kričím popri smiech.
,,Až keď mi dáš obrovskú pusu!" Ahaa tak že on takto! No veď počkaj!
,,Nie!" Odmietnem a už už som mu chcela utiesť ale on ma chitil a začal mi dávať po krku malé božteky. Mňa to strašne iritovalo lebo ma tým vzrušil a on to dobre vedel.. a robil to mučivo pomaly!!!
,,Arggg! Fajn! Fajn!!" Zavrčím a on sa len víťazoslávne uškrnie. Otočí si ma a prisaje sa mi na pery a dá mi obrovský bozk. Vypočítavec jeden!
***
Práve sedím v izbe a čítam si knihu. V tom mi zaškvŕkalo v bruchu. Vzdychla som si a pobrala sa do kuchyne.
V kuchyni nikto nebol takže mne to vyhovovalo. Podyšla som k chladničke, otvorila ju a nazrela dnu. Hmm..čo si vybrať..Dostala som chuť na cestoviny s tvarohom. Z chladničky som teda vybrala tvaroh, z nejakej skrinky som vyhrabala cestoviny, maslo, práškový cukor a mohlo sa variť.
Zatiaľ čo som miešala cestoviny som zacítila ruky na mojich bokoch. Mykla som sa, lebo som to nečakala. Obzrela som sa a za mnou stál ako inak Luck.
,,Čo to bude až to bude?" Spýtal sa s hladom v očiach. Tento raz ale po jedle. No veď počkaj! Za to šteklenie ti to dám poriadne vyžrať!
,,MOJA večera." Povedala som ľahostajne ale slovo moja som zvýraznila. Odvrátila som pohľad naspäť k cestovinám a jemne ich posolila. Hodil na mňa psie oči a ja som sa išla roztopiť! Tie jeho oči v ktorých som sa utápala boli na nezaplatenie a tie pery..stop! Bože mám taký dojem že mi jeho prítomnosť neprospieva..
Ale nehovor že by si znova nechcela ochutnať tie jeho plnučé chutnučké pery!
'Mia! Nezačínaj!' Zavrčala som na ňu.
Ale netáraj! Vieš dobre vieš že cítim tvoje pocity. Mňa neoklameš!
'Hovorím ti drž papuľu!' Už ma vytáča!
Fajn ale keby dačo ja som ti to hovorila!
Konečne sklapla.
Z hádania sa s mojou vlčicou ma vytrhla vôňa uvarených cestovín. Ani som si nevšimla kedy si Luck stihol sadnúť za sôl.
Vypla som šporák a cestoviny precedila na tanier, do ktorého som zmiešala aj všetky nachistané suroviny a sadla si za stôl. Snažila som sa jesť ale znervózňoval ma ten Luckov pohľad upratý na mňa...
,,Prestaň sa na mňa tak pozerať!" Povedala som mierne podráždene na čo sa on len užkrnul.
,,Môžem a budem sa na teba pozerať." Povedal bez záujmu a ďalej ma sledoval. Vzdychla som si a snažila som sa to do seba napratať čo najrýchlejšie aby som sa zbavila toho jeho pohľadu a odyšla do izby.
