Nájsť v živote tú správnu rovnováhu je náročné. Obzvlášť, keď ste stredoškolskou tínedžerkou s rozvedenými rodičmi a určitou nadváhou. Problémy sa zdajú neprekonateľné a ich zvládanie nie je prechádzka ružovým sadom. Tereza Macková však vie, kedy má...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
„Moje komplexy nie sú dostatočne podradné."
Síce som sa na druhý deň prebudila dolámaná a bolel ma každý jeden menší pohyb, ledva som vyšla z postele a prešla do kúpeľne, ale moja motivácia je teraz na vysokej úrovni. Síce nie je ešte koniec roka, ja splním svoje predsavzatie, ktoré som si dala ešte pred tromi rokmi a nesplnila ho do dnešného dňa. Tento rok je rokom splnených snov. Veď koľko vecí sa mi už vyplnilo? Aj váha pôjde dole. Musím si len veriť.
Nehrozí, aby som šla znovu behať s mamou, na jej úrovni zatiaľ ešte nie som a i keď ju zbožňujem, len čo mi uberá z tej mojej motivácie. Skúšala som teda prehovoriť Ričiho, ako som si však už mohla myslieť, odmietol ma. On chudnúť nepotrebuje. A čo si budeme hovoriť, keby som nemala nadváhu, nikdy by som na to bežanie v prvom rade nedala ani ja samotná. Nemôžem mu to vyčítať. Prinajmenšom ale chodí so mnou a podáva mi fľašu, keď nevládzem s dychom.
Ešte nikdy som nemala takto pevne stanovenú vôľu. Vzťah s Nikom mi prináša pozitívne vlastnosti, ktoré som si ani nemyslela, že v sebe vôbec mám. Pre istotu sa nevážim. Tento môj tréningový plán trvá už celý týždeň. Neviem posúdiť, či sa mi zlepšila kondička, ale šla som aj cez bolesť a únavu. Výsledky sa jednoducho musia dostaviť. Dávala som si dokonca pozor ešte aj na to, čo zjem. Simona by na mňa bola hrdá. Priznávam, že s jedálničkom som si čiastočne brala inšpiráciu od nej.
„Takúto odhodlanú som ťa videl naposledy vtedy, keď sme sa tvoju mamu snažili presvedčiť, že dve čokoládové zmrzlinové torty zjedol namiesto nás tvoj brat," posmešne zahlási Riči vyvalený na tráve, kde sa pred svojím dnešným behom rozcvičujem. Hlavu si podloží rukou a odpije si z plechovky oranžovej malinovky, ktorá mu pod tlakom najskôr vypení do tváre. To má za to, že sa mi posmieva!
„Len si zo mňa rob žarty. Schudnem a potom budem ja tá, ktorá sa bude smiať ako posledná," vyhrážam sa mu a predkloním sa ku špičkám, aby som si poriadne ponaťahovala kosti a svaly. Zistila som, že to pred behom skutočne zaberá a aspoň nezažívate taký šok, keď sa z ničoho nič po osemnásťročnom ničnerobení a obžieraní rozhodnete so sebou niečo robiť a tie nadbytočné kilá konečne zhodiť.
„Veď ja budem rád, keď sa ti to podarí. Len nechcem, aby si sa išla pretrhnúť kvôli tomu, aby si zapôsobila na Nika. Nemal by ťa mať rád takú, aká si? Ja viem určite, že Veronku zbožňujem so všetkými jej nedostatkami a zlozvykmi. A zvykol som si aj na to, že mám radšej držať klapačku, keď s jej názorom nesúhlasím, aby som u nej zbytočne neroznietil vášne. A vidíš, ako nám to funguje. Ter, nemeň sa kvôli druhým," prihovorí sa mi priateľsky.
„Robím to kvôli sebe. Roky som nad svojou váhou prižmurovala oči. Skôr mi je ľúto, že som si to neuvedomila už dávnejšie."
„My ťa máme radi presne takúto, aká si. Kašľať na nejaké hlúpe kilá, na také malichernosti sa ľudia, ktorí ťa majú skutočne radi, nepozerajú," dohovára mi aj naďalej a kým prednedávnom by takéto slová na mňa naozaj zabrali a ja by som bola proste len rada, že ma môj najlepší kamarát berie presne takú, aká som, teraz mi to nestačí.
