Nechaj utopiť ma v tvojej slasti,
nechaj vášňou zohrievať mi líca.
Buď verný mi jak svojej vlasti,
buď jak pre tóny ladné stupnica.
Vyslov slová nesúce korunami stromov,
vyslov ich a nechaj pravdou stať sa.
Spravme z našich sŕdc náš domov,
nech nemusíme o samotu báť sa.
Neskrývajme v hádankách náš smäd,
nenechajme zabiť citov silný prúd.
Ukážme si, že láska sladká je jak med,
vyhráva zas a znova i najvyšší súd.
YOU ARE READING
Pád ružových oblakov
PoetryZhodila som ružové okuliare, ktoré ako ťažké oblaky dopadli na zem a rozniesli každý rôzny pocit, ktorý dokážeme cítiť, kvapkami dažďa či slzami po mojom tele. Rozliali sa, vsiakli sa do môjho tela, do prázdnej duše, ktorá dovtedy poznala len jedin...
