Pád ružových oblakov

*PRÍHOVOR*

Helouuu gááájz!
Zdravím vás všetkých, ktorý ste rozklikli túto zbierku básní s názvom Pád ružových oblakov. Možno, že ani v jednej z básní nenájdete spojitosť s názvom.A viete čo? Ani ju nehľadajte.Každá jedna báseň bude o niečom inom, no v podstate bude skrývať rovnakú pointu.Čo sa týka názvu- ten súvisí len a len so mnou.Každá báseň skrýva situáciu či pocit, ktorý som nadobudla až vtedy, keď som si uvedomila, že svet vôbec nie je taký, ako som si myslela, keď som mala desať.A ani zďaleka nie je taký, aký je zobrazovaný vo filmoch. Jednoducho je taký, aký si ho spravíme my.Ako budeme reagovať v rôznych situáciách.Ako a kedy budeme prejavovať svoje pocity.

Jednoducho, zhodila som ružové okuliare, ktoré ako ťažké oblaky dopadli na zem a rozniesli každý rôzny pocit, ktorý dokážeme cítiť, kvapkami dažďa či slzami po mojom tele. Rozliali sa, vsiakli sa do môjho tela, do prázdnej duše, ktorá dovtedy poznala len jediný pocit- šťastie. Ten najkrajší, najžiadanejší, a tak ťažko dosiahnuteľný. Stratila som tento pocit, no získala som ďalších tisíc. A či to stálo zato? Na to si musí každý odpovedať úplne sám.