Pod dekou zjavil sa
prúd teplej dlane,
ďalších sto nábojov
na telo vanie.
Pod pehatým nebom
rozum sa tratí,
spoločný čas sa
milencom kráti.
A nad ránom spomienky
mažú si smelo,
posledný pohľad
si venujú vrelo.
Možno ich čas
znova zjednotí, spojí,
možno raz budú
naozaj svoji.
No pre tento okamih
si zostanú v snoch,
čo bude ďalej
vie už iba Boh,..
JE LEEST
Pád ružových oblakov
PoëzieZhodila som ružové okuliare, ktoré ako ťažké oblaky dopadli na zem a rozniesli každý rôzny pocit, ktorý dokážeme cítiť, kvapkami dažďa či slzami po mojom tele. Rozliali sa, vsiakli sa do môjho tela, do prázdnej duše, ktorá dovtedy poznala len jedin...
