Miluj ma
sťa rannú kávu
po prehýrenej noci,
čo zrnko kávy
jak tvoja láska
má srdce v nemej moci.
Miluj ma
lež hrušku zrelú
v sade plnom jabĺk,
líčku daruj pusu vrelú,
skon tých blúdnych odmĺk.
Miluj ma
tým kúskom lásky
čo mojim má sa stať,
vymaň ma z tej biednej masky,
kým vietor bude viať.
Miluj ma
kým na nás svietia
lúče dobrých časov,
zahĺb svoju bázeň sladkú
do spárov mojich vlasov.
Miluj ma
čo dych ti stačí,
neunúvaj vdýchnuť viac,
nechaj dušu nech sa vláči
za tou mojou neželiac.
Miluj ma
a miluj stále
kým nám život svoj prúd dáva,
kričme spolu v nočnej sále
nech nám zvoní večná sláva.
.
.
.
Báseň, ktorá navždy bude patriť len jedinému človeku.
YOU ARE READING
Pád ružových oblakov
PoetryZhodila som ružové okuliare, ktoré ako ťažké oblaky dopadli na zem a rozniesli každý rôzny pocit, ktorý dokážeme cítiť, kvapkami dažďa či slzami po mojom tele. Rozliali sa, vsiakli sa do môjho tela, do prázdnej duše, ktorá dovtedy poznala len jedin...
