Duša ti stojí
v obludnej zbroji
bráni sa láske
odetej v kroji.
Len kúsok prístup,
neváhaj pridať
chcem tvoje srdce
častejšie vídať.
Neboj sa citov.
Neboj sa lásky.
Pozeraj priamo
odhoď tie masky.
Siahni na oheň,
duša ťa vyzná
Povedz mi všetko
neboj sa priznať.
Zamávaj, usmej sa
nariekaj, krič.
Len mi daj šancu
svoj zrak na mňa vstýč.
Zahoď tú hanblivosť
čo ťa tak láme
zapusti korene
prestaň žiť v klame.
Prekonaj útlaky
ukáž čo cítiš,
pozri sa cez mraky
povedz čo vidíš.
.
.
.
Poznámka autora:
Som šťastná, že sa tu s vami môžem znova stretnúť ❤. Túto báseň som napísala dnes s tým, že včera sa mi pred spaním zapísali prvé dva riadky. Dúfam, že sa vám páčila a horlivo čakám na vaše odozvy!💙
YOU ARE READING
Pád ružových oblakov
PoetryZhodila som ružové okuliare, ktoré ako ťažké oblaky dopadli na zem a rozniesli každý rôzny pocit, ktorý dokážeme cítiť, kvapkami dažďa či slzami po mojom tele. Rozliali sa, vsiakli sa do môjho tela, do prázdnej duše, ktorá dovtedy poznala len jedin...
