Tu si bola, v tichosti čisto rastúc,
kde's číry slad si vkladala do nás,
kde's korene vrkôčikmi plietla si mätúc.
Hľa lupienkov raj dopadá na kolená,
vytvárajú prúdmi sĺz len divov plnú rieku,
a ty's bola práve tá, vyvolená,
zdrapnutá do spárov čo sťali ti korunu lieku.
Stačí len málo, len strhnúť búrku svetov,
a to, čo večné sa svojím šarmom zdalo,
smúti už za koreňmi, čo slabé boli,
čo nemohli súboj vyhrať v tejto bitke kvetov.
A tak sa púšťa, už natrhnutá krása všemožná,
udupaná vlastnými vrkôčikmi,
hnojív sa nabažiť, úloha nemožná.
Vyčkáva na unášanie obláčikmi.
Ba minulosť lomcuje jak orkán v listoch uväznený
a snaží sa vrátiť dobu rozkvetu,
plod tancuje tichým dažďom v pobláznení
no čas drahocenný stratený bol v úletu.
.
.
.
🌻.
YOU ARE READING
Pád ružových oblakov
PoetryZhodila som ružové okuliare, ktoré ako ťažké oblaky dopadli na zem a rozniesli každý rôzny pocit, ktorý dokážeme cítiť, kvapkami dažďa či slzami po mojom tele. Rozliali sa, vsiakli sa do môjho tela, do prázdnej duše, ktorá dovtedy poznala len jedin...
