Ona.Tá, čo v úsmev každý bôľ premeniť dokáže, tá čo tíško svoje rany hojí,
Len ona tá, čo vždy láskavosť preukáže.
Aj vtedy, keď ju vlastné srdce bolí.
Jej úsmev, čo bolesť trpkú občas skrýva a možno kde-tu neúprimný býva bolesťou,
Taký, čo na jej perách neraz prebýva
A lepí naše srdcia rozdelené priepasťou.
A ani vôňa rannej kávy nesúc sa domovom,
Ani vtáča na strome čo spievajúc na konári sa kolíše,
Sa nevyrovná všetkým tým dôvodom,
Prečo v mojom srdce nikdy nebudeš navyše.
.
.
.
Poznámka autora:
Báseň napísaná k narodeninám.Anna, ďakujem, že si!❤
YOU ARE READING
Pád ružových oblakov
PoetryZhodila som ružové okuliare, ktoré ako ťažké oblaky dopadli na zem a rozniesli každý rôzny pocit, ktorý dokážeme cítiť, kvapkami dažďa či slzami po mojom tele. Rozliali sa, vsiakli sa do môjho tela, do prázdnej duše, ktorá dovtedy poznala len jedin...
