Volám sa Ema Lautherová, nám 22 rokov a som vlkodlak. Naša svorka sa volá 'Svorka Divých Bleskov'. Vlkodlačí život je super, no rozhodne nie je jednoduchý.
My vlkodlaci žijeme medzi ľuďmi, ktorý o nás nemajú ani tušenia. Máme prísny zákaz im niečo o nás čo i len naznačiť. Potom by medzi ľuďmi vznikol rozruch a panika. Postupom času by nás začali aj loviť a skúmať. A to my naozaj nechceme.
No nič. Asi teda začneme mojim zvyčajným dňom.
,,Crrrn!" Bohyňa! Znes zo sveta ten diablov nástroj! Budík sprostý! Najradšej by som ho šľahla o stenu!
Na to máš svoj mobil až moc rada.
'Ale ticho tam!' Odvrkla som namrzene.
Akože ja nie som pes hej?!
'No ale nemáš od neho ďaleko.' Našpúlila som pery.
No dovoľ! Porovnávať ma so psom! Mňa!
,Tak do mňa nerýp hneď z rána a ja ťa prestanem porovnávať so psom.' Mykla som plecom.
A už bolo ticho. Zasa sa urazila. A tak čo! Nemá ma provokovať, keď som ešte v režime obláčiky a jednorožce!
Isto si teraz myslíte, že či som v takom zúfalstve, že sa rozprávam so svojím imaginárnym kamarátom, ale prekvapím vás, nie je to tak.
Toto je prosím pekne moja vlčica. Sme spolu prepojené mysľou a volá sa Mia. Aj keď je niekedy otravná, nevedela by som si bez nej predstaviť fungovať.
Tak to ma dojalo. Výnimočne máš odpustené.
Hehe. Tomuto sa hovoria roky praxe.
Nejako som sa vyteperila z postele a nasmerovala som si to do kúpeľne.
Keď som sa pozrela do zrkadla, ani ma neprekvapil môj vzhľad, ktorý sa skladal ako inak z jedného veľkého chumáča na hlave, ešte stále ospalých očí a taktiež kruhami pod očami. Hm..Asi dom nemala pozerať do tretej ten film..
Vyzliekla som sa a vošla do sprchového kúta. Nastavila som si studenú vodu a ospalosť rázom zmizla.
Po osviežujúcej sprche, som sa zatočila do uteráka a podyšla k umývadlu, kde som si umyla zuby a rozčesala vlasy kefou.
Vošla som naspäť do izby a postavila sa pred skriňu. Roztvorila som ju a očami pátrala po nejakom outfite.
Nakoniec som si vybrala čierne rifle, čierne tričko s krátkym rukávom a na to si dala červenú károvanú košeľu. Obula som si svoje obľúbené červené Vansy a vlasy si jemne navlnila. Urobila som si jemný make-up, ktorý pozostával len z tenkej vrstvy korektoru, linky a špirály. Nič viac, nič menej.
Chodím normálne do ľudskej školy. Na tej škole sa nachádza viac vlkodlakov, ale väčšinou, ak to nie je niekto z mojej svorky, tak sa mu vyhýbam. Nikdy totiž neviete, kto to je. Mohol by to byť nejaký špeh alebo niekto z nepriateľskej svorky. A ja o problémy tak nestojím.
Do tašky som si nahádzala nejaké učebnice, z nočného stolíka som zobrala mobil a slúchadlá, a pobrala sa dole schodmi do kuchyne.
Tam už na barovej sedel môj milovaný braček Danny, ktorý si vychutnával wafle s čokoládou a so šľahačkou. Mňam! Milujem ich!!
,,Dobré ráno." Pozdravím sa a sadnem si k mojim vyvoleným wafliam.
,,Dobré." Povedia Danny s mamou, ktorá si robí na raňajky praženicu.
,,Oco už išiel do práce?" Spýtam sa s plnými ústami.
,,Ema! Koľko krát ti mám hovoriť, že nemáš rozprávať s plnými ústami?!' Pokarhá ma mama a Danny sa zachechtá.
Ja nad tým len prevrátim očami a ďalej sa venujem mojim raňajkám.
,,Áno, musel odísť skôr. Ževraj zase nejaká cudzia svorka prekročila naše hranice." Povzdychla si.
,,Myslíš si, že je to svorka Temného Súmraku?" Opýtam sa s obavami.
,,Nie. Čo by tu tí robili.." Snažila sa ma upokojiť, ale aj v nej som videla pochybnosti.
Aby som vás usmernila, tak svorka Temného Súmraku sú krvilačný vlci. Kolujú o nich reči, že sú bezcitný a neľútostný. Niekde som dokonca počula, že by na rozkaz zavraždili aj svoju rodinu.
Ale veď to poznáte. Sú to klebety, ktoré sú zveličené ľuďmi, navzájom si ich medzi sebou rozprávajú a starší súrodenci nimi staršia mladších.
Dojem svoje raňajky a oprášim si ruky.
,,Tak, ja už pôjdem do školy. Čaute!" Zakričím im a vídem z domu.
Strčím si slúchadlá do uší a hneď začnem kráčať po chodníku v rytme hudby.
Po chvýli kráčania som pocítila pálivý pocit na chrbte. Ako ten, keď sa na vás niekto pozerá a myslí si, že o tom neviete.
Zastavila som a poobzerala sa po okolí. Nikoho som však nevidela.
Pridala som radšej do kroku a snažila sa ten pocit ignorovať.
Cesta do školy mi ubehne celkom rýchlo. Pred školou už je kopa žiakov a ja medzi nimi hľadám moju najlepšiu kamarátku Ninu. Tiež je človek. Zbadám jej blonďavú hlavu pri parkovisku, tak sa vyberiem za ňou.
,,Ahooj!' Obíme ma.
Objatie jej opätujem a tiež ju pozdravím. Odlepíme sa od seba a zamierime si to ku skrinkám. Vložím si do nej batoh a vyberiem si potrebné veci na vyučovanie.
Práve zazvonilo a tak sa rýchlo dopravné do triedy. Máme fyziku. Neznášam fyziku! Vôbec sa do toho nerozumiem a ani ma to neláka.
Učiteľ našťastie ešte v triede nebol a tak sme si sadli do našej lavice v poslednom rade pri okne.
Vtom do triedy vojde učiteľ a za ním prikráčal nejaký chalan.
-----------------------------------------------------------
Ahojte ľudia pri prvej časti.❤️ Chcem len povedať, aby vás neodradila táto prvá časť od príbehu, keďže je môj prvý, začiatky nikdy nie sú dobré. Ono sa to časom rozpíše, tak dúfam, že budete pokračovať v čítaní😊❤️
YOU ARE READING
Dcéra Alfy ✔
Werewolf(upozornenie-tento príbeh píšem už pár rokov a ten začiatok môže byť taký všelijaký, sú tam pravopisné chyby a možno aj prípadné nezrovnalosti; chyby postupne opravujem, takže ak nájdete gram. chyby, mrzí ma to a neodtrhnite mi za to hlavu😅) Ema La...
