,,Victoria?" priblížil sa ku mne. ,,Jessie," hodila som sa mu okolo krku. Preboha, prečo sa mu hádžem okolo krku? Rýchlo som ho pustila. ,,Prepáč, čo tu robíš?" nechápavo som hľadela na svojho bývalého. Rozišli sme sa na konci tretieho ročníka, pretože sa odsťahoval a ja vzťahy na diaľku nepreferujem. ,,Prišiel som na návštevu sem do West Palm Beach a Dany ma zavolal, aby som stretol starých známych. Ako sa máš? Vyzeráš úžasne," obzrel si ma s úsmevom. ,,No, mám sa fajn. A ty ako? Ako je v San Franciscu?" spýtala som sa prekvapená sama so sebou, že som si vôbec práve teraz spomenula po toľkých pohárikoch, kam to vlastne odišiel. No, kým stihol odpovedať, okolo pása sa mi omotala Danyho ruka a do mojej ruky mi strčil ďalší, naozaj netuším koľkí, červený pohár. Vypila som ho do dna a vôbec som nepočúvala o čom sa bavia tí dvaja. Nemotorne som ich obišla, naplnila som pohár prvým, čo mi prišlo pod ruku a odišla som z kuchyne. Potrebujem čerstvý vzduch, inak sa tu povraciam z toho tepla a hnusného vzduchu.
Vyšla som dozadu na dvor a zamierila som si to do altánku na konci záhrady. Až keď som bola skoro tam, všimla som si, že už tam niekto sedí. Chcela som sa vrátiť do domu, ale ten niekto ma zastavil. ,,Môžeš si sem sadnúť, je tu dosť voľných stoličiek." Tak som si tam teda išla sadnúť. Bola tam úplná tma, asi dvakrát som zakopala, kým som sa posadila, ale dotyčnému to očividne nevadilo.
,,Som ako nemehlo," oprela som sa na stoličke a pohár som držala stále v rukách. Ešte bol plný. Na prekvapenie. ,,To je úplne v poriadku. Dnes je to dovolené," zasmial sa, takže je v takom stave ako ja. Som v strašnom stave. ,,Ráno bude zlé," vzdychla som a napila sa. ,,Hej bude, ale žijeme len raz," vedela som, že sa usmial. Chcem ho vidieť, chcem vidieť osobu, ktorá mi práve teraz tak rozumie.
Rozprávali sme sa, ani neviem ako dlho, ani som nevedela jeho meno, jednoducho sme sa len v úplnej tme, bez toho aby sme sa poznali a videli bavili.
,,Toto bude trápne, čo už ale o mne vieš, že sa pravidelne ztrapňujem, ale musím ísť na toaletu," začervenala som sa, no našťastie ma nemohol vidieť. ,,Nie je to trápne, len prirodzené. Sedíme tu už dosť dlho. Už by som aj mal ísť," mal úplnú pravdu. Netuším koľko mohlo uplynúť od vtedy, čo som si sem sadla, vlastne odvtedy, čo sme sem prišli s Blair.
Vstala som zo stoličky a prešla som okolo stola. Neviem čím to bolo, asi tým množstvom alkoholu v mojej krvi, no proste som sa nahla, dala som neznámemu pusu na líce a bez ďalších slov som opustila záhradný altánok.
Keď som vošla do domu, hudba stále hlasno hrala, no počet ľudí sa zmenšil. V obývačke hrala partička na zemi fľašu, na gauči spali dvaja chalani a niektorí ešte mali energiu na tancovanie. Ja som sa vybrala nájsť záchod.
Po otvorení hádam piatich dverí som ho konečne našla a potom som sa vrátila do izby, v ktorej som bola pred tým, pretože tam ma zaujala veľká a hlavne prázdna posteľ. No, keď som ich otvorila, už nebola prázdna. Ležal tam Dany, no ten mi absolútne neprekážal a ja som si ľahla k nemu a v momente ako sa moja hlava dotkla vankúša zaspala som.
,,Vic? Victoria?" niekto mnou triasol. Pomaly som otvorila oči, v hlave mi hučalo a nadomnou stála Blair. Nevyzerala najlepšie. Vlasy mala v strapatom cope, šaty pokrčené a make-up zničený. ,,Vyzeráš asi tak, ako sa ja cítim," povedala som, ani neviem prečo potichu. ,,No ani ty nevyzeráš najlepšie. Kde si bola celú noc?" nadvihla obočie a ja som sa čo najpomalšie začala dvíhať z postele. Kde som bola celú noc? To isté sa môžem spýtať ja jej. ,,Hm, však tu, kde by som mala byť?" ,,Keď si odišla s Danym tancovať, viac som ťa nevidela. A prečo si vlastne spala s ním v jednej posteli? Preboha, vyspali ste sa spolu?" začala jačať a mne to trhalo uši aj hlavu. ,,Prosím tichšie. Nespala som s ním. To by som si rozhodne pamätala. Blair mama ma zabije. Ona ma zabije, keď zistí, že som nebola v škole, že som sa opila a že som jej klamala," dala som hlavu do dlaní a snažila som sa spomenúť si, čo som robila celú noc. Ako keby mi to všetko niekto vymazal, vybral mi spomienky z tej noci. ,,Dobre, niečo vymyslíme po ceste domov. Ty si musela byť vážne mimo," zaškerila sa a vytiahla ma na nohy.
Lásky krásky, tu je nová časť :* ★ a koments potešia :) a bola by som rada aj za vaše názory, čo sa vám páči, čo by ste zmenili :) užite si čítanie a majte sa fajn :*
