Sedela som v izbe pri notebooku a písala som si s Blair, ktorá mi práve oznámila, že dnes so mnou nemôže ísť von, keď dolu zazvonil zvonček. Buď to sú mamine kamarátky alebo Dominic. Vstala som z postele a vybrala som sa dole a ešte som nebola ani na poslednom schode, už som počula Zoey, maminu kamarátku. Na to, že má okolo 40 je vážne bláznivá. Nemá manžela ani deti a prešla už polovičku sveta. Naopak Erica má manžela, syna na vysokej škole a druhého o niečo mladšieho než je Tomy. Majú dosť veľa peňazí, no sú veľmi milá rodinka. No a moja mama je taký zlatý stred medzi nimi. Vie sa skvele zabávať, no keď sú problémy alebo treba niečo riešiť je úžasne vážna.
,,Á Victoria, ahoj. Si stále krajšia a krajšia. Máš už nejakého priateľa?" zavesila si ruku okolo môjho krku Zoey, ako moja najlepšia kamarátka. ,,Zdravím, ešte nie," odpovedala som jej so smiechom. ,,Ale počula som, že si si cez týždeň vyrazila a dosť si to roztočila. A že Tomasov tréner je kus," premerala si ma so širokým úsmevom. Takže maminka už rozprávala. ,,Dobre, nechám ťa, som až príliš zvedavá," povedala skôr než som stihla odpovedať a odkráčala do obývačky. ,,Ahoj Vic," zamávala na mňa Erica a išla za Zoey, ešte že ona nemá žiadne otázky. Kým som ju pozdravila, mama na mňa kývla, aby som išla do kuchyne. Odtiaľ som jej pomohla s občerstvením a potom som išla otvoriť dvere, pretože znovu niekto zvonil. To už bol Dominic.
,,Ahoj, no poď dnu, Tomas už čaká," pozvala som ho dnu a v tom už pri mne stál Tomas, takže som sa pobrala späť hore do izby. Sadla som si znovu k notebooku kde ma čakala správa, no nebola od Blair. Bola od Tobyho. Zreničky sa mi rozšírili a rýchlo som začala čítať.
Toby O'Donell: Ahoj :) Čo robíš? Nechce sa ti skypovať? :)
Skypovať? Mám ísť? Aj tak s Blair nikam nejdem, takže sa aspoň nebudem nudiť.
Victoria Hastings: Jasne ;)
Tak som sa teda prihlásila na skype a už mi tam svietila žiadosť pridať si kontakt Toby123. Vážne 123? Zasmiala som sa a klikla som na pridať do kontaktov. Položila som si notebook na stehná a oprela som sa o čelo postele. Pár sekúnd na to sa ozval ten známy zvuk, keď vám niekto volá na skype. Prijala som to a len som čakala.
,,Victoria?" ozvalo sa a ja som sa zahihňala. ,,Áno?" ,,Ahooj, ideme videohovor?" spýtal sa. Najprv som zaváhala, no nakoniec som spustila videohovor. Z Tobyho strany som začula zapískanie a tiché bomba, čomu som veľmi nepochopila a potom si aj on zapol webku. V tom momente som pochopila. Nebol tam sám. Boli s ním ešte dvaja chalani, ale nebolo ich veľmi vidno. Toby sa na mňa usmieval od ucha k uchu, oni pili. Hneď mi napadlo. ,,Nechceš ísť von?" všetci traja na mňa pozerali. Im preskočilo. ,,Kedy?" vypúlila som oči. ,,Teraz, o 15 minút sme pred tvojím domom," odpovedal Toby a hovor zrušil. To hádam nemyslí vážne! Vyskočila som z postele, prezliekla som si to rozťahané tielko za lepšie, staré šortky som vymenila za riflové, zobrala som si mobil, ešte som si rýchlo prečesala vlasy a vyšla som z izby. Z obývačky šiel smiech, no ja som ho prerušila tým, ako som vošla.
,,Idem von mami, neboj prídem domov," povedala som a len som dúfala v to, aby sa nespýtala s kým idem. Samozrejme sa ozvala Zoey. ,,Nebojí sa o to, či sa vrátiš, ale v akom stave sa vrátiš. Tak rýchlo bež," žmurkla na mňa a gestom ma vyhnala. Hodila som pohľad na mamu, no nič nehovorila, tak som sa na päte otočila a čo najrýchlejšie som opustila dom. V momente ako sa za mnou zabuchli dvere začula som chlapčenský smiech a moje oči smerovali rovno tam. Na druhej strane cesty stál Toby a s ním jeho dvaja kamoši, ktorých mená som ešte nepoznala. Trošku som nechápala prečo stoja tam, či sú naozaj opití a Toby si nepamätá môj dom, alebo sú v dobrom stave a radšej počkali tam.
Tak som išla teda za nimi, na polceste som sa ešte pozrela na náš dom, či ma náhodou Zoey nesleduje, pretože nikdy neviem, čo od nej čakať.
,,Ahoj, rád ťa znovu vidím," objal ma Toby, čo som od neho nečakala, ale páčilo sa mi to, až na to, že z neho bolo cítiť alkohol. Zrazu doňho jeden z chalanov drgol, Toby odstúpil a kým som sa stihla ozvať, už ma vtiahol do objatia. ,,Ja som Jack Daniels," povedal hnedovlasý chalan s orieškovo hnedými očami, ktorý mal úsmev ako malé dieťa, no jeho telo bolo vážne vypracované. No keď povedal to meno odtiahla som sa od neho s nechápavým výrazom a následne som sa začala smiať. ,,Áno, volám sa ako alkohol, ak sa smeješ na tom. Výhoda je ale v tom, že si to aspoň lepšie zapamätáš," žmurkol na mňa a ja som sa neprestávala smiať. Vážne, ako sa niekto môže volať ako whiskey? Zaujímavé.
,,A toto je Alex. Len on je trošku hamblivý, no keď ho spoznáš, zistíš, že je fajn," prehovoril Toby keď som sa ukludnila a predstavil mi blonďáka, ktorý mal tak svetlé zelené oči až to bolo neuveriteľné. A tiež nevyzeral na chlapca, ktorý by sa o seba nestaral. Určite sa spoznali pri futbale. Musia mať telá vhodné na fotenie pre Calvin Klein spodné prádlo.
,,Hej, Vic. Vnímaš ma?" zamával mi Toby pred očami. ,,Nie, je unesená mojou krásou," chytil ma Jack okolo pásu a vykročil so mnou niekam, neviem kam. ,,Určite áno. Smiem vedieť kam ideme?" štuchla som ho do rebier, no s ním ani nepohlo. Toby kráčal pred nami aj s Alexom a stále kontroloval či ideme. ,,Hej, on si myslí, že sa mu stratíme," smial sa na ňom Jack. Asi toho vypil najviac, aj keď Toby tiež nevyzeral najlepšie.
,,Alex, prosím ťa kam ideme?" spýtala som sa ho, keď som sa vyslobodila z Jackovho zovretia a podišla som k nemu a snažila som sa s ním držať krok. ,,K Tobymu. Tam sme boli. Potom ti písali, volali, išli sme pre teba a teraz sa tam vraciame. Vlastne oslavujeme, no oni dvaja musia byť mimo hneď po tom ako sa pozdravíme," mykol plecami a ja som sa zasmiala. Nebude až taký hrozný.
Keď sme s Alexom zastali pred veľkým domom a čakali sme na tých dvoch kým sa k nám došuchcú dosť sme sa rozprávali. Vlastne už cestou k Tobyho domu sme sa dosť bavili. Zistila som, že oslavujú Jackovu 18, že je najmladší a že preto u Tobyho, lebo jeho rodičia su odcestovaní. Rozprával mi o tom, ako sa spoznali, mala som pravdu, bol to futbal. Tiež sa pýtal ako som sa ja spoznala s Tobym a veľa ďalších vecí.
,,Mám pocit, že som prešiel maratón," povedal Jack, keď sa konečne dostali k nám. ,,Maratón sa dá len odbehnúť ty pako," zasmial sa Alex a ja s ním. ,,Poďme dovnútra. Som smädný," ozval sa Toby a už ma ťahal za ruku hore schodmi. Len nemôžem piť, povedala som si pred tým, než som vstúpila dnu. Prešli sme rovno do obývačky, ktorá bola veľká, no zároveň útulná a prvé čo som si všimla bol konferenčný stolík. Boli tam poháre, fľašky alkoholu, nejaké minerálky a čipsy. Prebleslo mi hlavou, že ten alkohol niekam odložím, no to už si chalani lievali. Ešte aj Alex. Super.
,,Vicky, poď si dať s nami," prišiel ku mne Toby a podával mi pohár. ,,Ja nechcem," odtlačila som pohár. Nemôžem. Ak si dám jeden, už neprestanem. Mama by ma zabila. ,,Tak poďme pozerať nejaký film," povedal Alex, ktorý už nevyzeral tak nevinne ako pred 15 minútami a už niečo púšťal.
Tak sme si všetci 4 sadli na gauč a pozerali sme film. Medzi filmom si stále lievali, strašne sme sa smiali, Jack ma oblial vodkou, ako mi ju dával, vysypali čipsy a rozbili pohár. Potom sa ukludnili a dopozerali sme film, aj keď vôbec netuším o čom bol. Bolo pol druhej, keď skončil a ja som chcela odísť.
,,Chalani, ja už pôjdem," vstala som z gauča a pozrela som na nich. Spali. Hocijako, ako ležali, tak som na nich hodila dve deky, ktoré boli položené na kresle pri krbe a na papierik pri pevnej linke som napísala odkaz:
Bolo mi s vami fajn. Dúfam, že vás nebude veľmi bolieť hlava, hah. Veľa šťastia s upratovaním. Vic :)
Položila som ho medzi ten neporiadok na konferenčnom stolíku, ešte som na nich pozrela, zasmiala som sa a išla som domov.
