Práve sme s Tomym dali trochu do poriadku moju izbu keď sa ozvalo zaklopanie a následne sa dvere do izby otvorili. Blair s úsmevom vošla. ,,Ahojte súrodenci," zaškerila sa, objala Tomasa a on potom odišiel. S Blair sme si sadli na posteľ a ja som čakala kým začne rozprávať. ,,Už vyzeráš lepšie než ráno," prehliadla si ma. ,,To som teda rada, lebo lepšie sa moc necítim," mykla som plecami. ,,Ale preto tu nie si, však? Čo si mi to chcela?" spomenula som si na dôvod jej príchodu. ,,Jasné. Zistila som s kým si bola celý večer," významne na mňa pozrela. Nadvihla som obočie a pripravovala som sa na to čo povie. ,,Vraj ťa videli v záhradnom altánku s nejakým Tobym." ,,To je všetko? Viac nevieš? A kde a s kým si vôbec bola ty?" zmätene som na ňu pozrela a začala som premýšľať, kto môže byť Toby. ,,Ja som celý večer bola s Oliverom. Vieš, ten krásavec čo sa objavil v kuchyni. Myslím, že toho by si si ešte mohla pamätať. V posteli je fakt super," zasnívane dokončila. ,,To som nepotrebovala vedieť. Viac ma zaujíma Toby," zvýraznila som meno. ,,Viac som nezistila. Len že ste boli dosť dlho spolu. Ty si potom išla dovnútra a on párty opustil. Iné neviem, prepáč," povedala trošku sklamane. Mrzí ma, že neviem, kto mi celý večer robil spoločnosť. Oh, a kto vie, čo všetko som mu narozprávala. To radšej ani vedieť nechcem. ,,Nevadí. Ďakujem aj tak," usmiala som sa na ňu. ,,Bez problémov. Tak ja už pôjdem. Ráno sa vidíme v škole. Ahoj. A ešte k Tobymu, ak má aspoň nejaký rozum, sám ťa vyhľadá," objala ma a bez iných rečí opustila moju izbu.
,,Slečna Hastings? Odpoviete na moju otázku?" vytrhla ma z myšlienok dejepisárka. ,,Hm, prepáčte, nepočula som vás," pozrela som na jej od zlosti červený výraz. ,,Ak máte problémy so sluchom, navštívte lekára. Nabudúce dostanete nedostatočnú!" odvrátila odo mňa zrak a pokračovala vo výklade nového učiva. Prevrátila som očami a v tom mi na lavici pristál papierik. "Navštívte lekára, slečna Hastingsová! :D " Otočila som sa smerom k Blair, ktorá s Camile neskrývali svoje pobavenie, no ja nemôžem za to, že dejepis je neskutočne nudný a učiteľka tomu tiež nepomáha. Jej monotónne výklady ma dovádzajú do šialenstva a neviem sa dočkať zazvonenia.
,,Vicky! Tak už ideme?" zakričal na mňa Tomy. Vypila som posledné kvapky vody, odložila som pohár a vyšla som na chodbu. Tomy tam stál, už nachystaný na tréning, obutý s taškou cez plece ako pravý futbalista. Čo iné mi zostávalo? ,,Ideme," otvorila som nám dvere a vykročila som do príjemného slnečného dňa.
,,Tak sa rýchlo prezleč, tu ťa počkám a pôjdeme na tú zmrzlinu," povedala som Tomymu, ako schádzali z ihriska a čakala som pri šatni. Zrazu sa dvere otvorili tak prudko, že chýbalo pár centimetrov aby ma buchli. ,,Ou prepáč. Buchli ťa?" pozreli na mňa jasne modré oči. Mladý tréner. Až teraz som si ho poriadne začala prezerať. Mal vážne dobrú postavu, kondička mu určite nechýba. Tmavé vlasy a tie jasne modré oči. Asi ho chce každá. Ale o čom to tu premýšľam? ,,Nie, som v pohode," povedala som kľudne a uvedomila som si, že si ma tiež prezerá. ,,Hm, nepoznáme sa?" znovu si ma prešiel od hlavy po päty. ,,Myslím, že nie," zostala som mierne zaskočená. ,,Pripomínaš mi jedno dievča, ale to bude asi omyl," prešiel si rukou vlasy a mňa to napadlo. Toby. Je to on. Určite. On si tiež prechádzal rukou vlasy. ,,Toby?" vyslovila som pošepky, za pokus to stojí. V tom sa otočil na mňa s rozžiarenými očami. ,,Tá z altánku, však?" usmial sa a ten úsmev vyzeral uplne božsky. Cítila som ako sa červenám. Takto som si to teda naozaj nepredstavovala. Ani nemusí mať rozum a už ma našiel, ak ma teda vôbec chcel hľadať. Blair zošalie. Prikývla som na jeho otázku a presne vtedy zo šatne vybehol Tomy. Moja záchrana, už aj tak je to dosť trápne. ,,Vic, môžeme ísť. Mám aj tašku, už som ju nenechal na lavičke," pozrel na mňa so širokým úsmevom a keď si všimol Tobyho, oči mu zasvietili ako neóny. ,,Tréner ide s nami na zmrzlinu?" Len som mykla plecami a tykala očami z Tomyho na Tobyho. ,,Rád pôjdem," usmial sa Toby a Tomas od radosti vyskočil, chytil ma za ruku a už sme išli. S tou záchranou som sa teda nejak splietla.
,,Choď si kúpiť zmrzlinu, my si zatiaľ sadnem tam na lavičku," ukázala som na lavičku neďaleko od nás a podala som mu drobné. Ešte som mu zobrala tašku a s Tobym po boku som sa vybrala k lavičke. ,,Takže Victoria, hej?" prehovoril po chvíľke ticha. ,,Už to tak vyzerá," letmo som naňho pozrela a nemohla som si nevšimnúť jeho úsmev. ,,Nosíš Tomyho na tréning vždy?" pozrel na mňa a následne sa posadil na lavičku. ,,Väčšinou hej. Vlastne musím, pretože mama ho nechcela dať na futbal, lebo vie, že by ho nestíhala nosiť na tréningy a ja viem, ako veľmi chcel na ten futbal ísť, tak som mu to sľúbila," otočila som sa k nemu a usmiala sa. ,,Má naozaj talent a vášeň pre futbal a ak bude pokračovať bude vážne dobrý. Tiež som začínal v jeho veku," zahľadel sa niekam do neznáma. ,,Teraz sa chváliš, že si dobrý?" podpichla som ho so smiechom. ,,Nie, nechválim sa, aj keď som dobrý," žmurkol so smiechom a posunul sa viac na bok. Najprv som nepochopila, no potom som si všimla prichádzajúceho Tomasa so zmrzlinou v ruke. To mu to trvalo. ,,Akú máš rád?" spýtal sa ho Toby, keď už bol kúsok od nás. ,,Čokoládovú a jogurtovú," sadol si medzi nás.
,,Pôjdeme už, dobre?" pozrela som po chvíľke na Tomyho. Pozrel na mňa trošku sklamane, ale nakoniec prikývol. Bola som za to rada. Nechcela som sa tam s ním začať doťahovať o tom, aby sme išli domov. Tak sme všetci traja vstali z lavičky a vykročili domov. Pred ihriskom nám Toby ponúkol odvoz a samozrejme, kým som sa stihla ozvať ja, Tomas už súhlasil.
Celú cestu nám Tomy spieval s rádiom, pretože akurát hrali všetko čo poznal a Toby sa k nemu pár krát pridal, čo mňa len bavilo.
Keď sme zastali pred naším domom, Tomy so slovami, že ďakuje a že sa teší na ďalší tréning vystúpil a rovno utekal dovnútra. ,,Ďakujem za odvoz," tiež som poďakovala, vystúpila som z auta a zobrala som Tomovu tašku. ,,Nie je vôbec začo. Rád som ťa videl aj triezvu. Dúfam, že sa ešte uvidíme," povedal so širokým úsmevom. Len som zabuchla dvere, zakývala som mu a odkráčala som s taškou prevesenou cez plece domov.
