Návrat ✓

41. kapitola

,, Clary, čo to robíš? " Nathan vstal z gauča a so strachom na mňa pozrel. Všetci v tejto miestnosti boli zmätení. Vlastne ani som sa im nečudovala.

,, Zachraňujem vám spriaznené duše. Alex a Haven sú v poriadku." smutne som sa usmiala.

,, Ako to vieš? "

,, Proste to viem." zavrčala som a obrátila sa na Kyla.

,, Pôjdem za vyhnancami."

,, Čo? Tebe už načisto preskočilo? Zbláznila si sa? Za nimi ťa rozhodne nepustím!" nahnevane rozhodil rukami a jeho srdce začalo silne bubnovať.

,, Kyle má pravdu Clary. Vymyslime niečo iné. " zachrapčal Drew.

,, Nie. Ak tam neprídem, neprežijú." šepla som.

,, Kyle, počúvaj ma. Odídem, ale ty musíš byť so mnou neustále v kontakte. Vlčia frekvencia zrejme fungovať nebude, ale čítaj mi myšlienky alebo sa dotkni svojho tetovania. " položila som si ruku na srdce.

,, O čom to hovoríš Clary? Ja.. Ja nemôžem. Ja ťa nepustím! Nemôžem. Čo keď sa ti niečo stane?" tvár mu sklúčila bolesť.

,, Práve preto tu je toto. " ukázala som na mesačný kameň, ktorý svietil plnou silou.

,, Ako mi v tom má pomôcť nejaký kameň? " zamračil sa.

,, Vojdi mi do hlavy." šepla som a ostala mu pozerať do očí. Kyle neisto prikývol a zhodil zábranu voči mojim myšlienkam. Stáli sme oproti sebe a obaja si vymieňali pohľady. Bolo to prvýkrát, čo som nevedela identifikovať, čo sa mu javí v očiach.

,, Nie. Nieee. Nie!" skríkol a vrazil päsťou do stola.

,, Kyle."

,, Zabudni, že ťa tam pustím! Zabudni! To nedovolím! " zvýšil hlas. Doslova kričal. Myslím si, že ja na jeho mieste by som. Bola na tom rovnako.

,, Sám vieš, že pustiť musíš."

,, Kurva! " jeho nahnevaný tón prešiel do šepotu. Rukami si pretrel tvár. Zahľadel mi do očí a mňa pichlo pri srdci.

Z oka mu vypadla slza. Melanie zavyla od bolesti. Súcítila som s ňou. Kto by predsa chcel, aby jeho spriaznená duša trpela bolesťou. Moje srdce sa trieštilo na drobné kúsky.

,, Neplač. Nerob to ťažším. " prišla som k nemu a zotrela mu slzy. Ruky som si obtočila okolo jeho krku a pomaly podišla k jeho perám.

Začala som nimi jemne hýbať. Vložila som do toho všetko a Kyle tiež. Pritiahol si ma viac k telu a jeho ruky zastali na mojom zadku.

Usmiala som sa a on ma vydvihol na seba. Obtočila som si okolo neho nohy a bozkávala ho tak, ako keby to malo byť naposledy.

Kyle ma položil na stôl a z pier prešiel na môj krk.

,, Kyle! Počkaj.. Sú tu.. "

,, Nie sú. Poslal som ich preč cez vlčiu frekvenciu, keď som sa ti vŕtal v hlave." nespokojne zavrčal, pretože sa musel odomňa odtiahnuť.

,, A nemali by tu byť? "

,, Nie! A teraz už sklapni." zachrapčal a umlčal ma bozkom na pery. Samozrejme jeho ruky blúdili po mojom tele.

Rukami mi vošiel pod tričko a jemne mi prechádzal po chrbte. Bolo to také upokojujúce. Jeho dotyk mi však spôsobil zimomriavky a miesto, kde sa ma dotkol pálilo.

Ruky vrátil naspäť na môj zadok a zdvihol ma. Bola som si viac než istá, že to ďalej nezájde. Užíval si moju blízkosť a ja tú jeho.

Zložila som z neho svoje nohy a on mi ruku automaticky dal na pás. Pritiahol si ma k sebe tak, že by sa medzi nás nezmestil ani papier.

,, Mali by sme.. Mali by.. "  moje slová znovu zanikli, keď mi na pery priložil tie svoje. Tak dobre sa bozkávali!

,, Ja viem." dal mi posledný bozk a vrátili sme sa do stredu miestnosti.

,, Ešte raz ti to zopakujem. Buď so mnou v neustálom kontakte a buď pripravený na útok. "

,, Ale ako mám vedieť, kedy mám zaútočiť? "

,, Budeš to cítiť." smutne som sa usmiala.

,, Tebe sa nič nestane. Rozumieš? Nemôže sa ti nič stať." šepol a láskyplne ma pohladkal po líci. 

,, Poďme na to. " povzdychla som si.

Mesačný kameň, ktorý stále žiaril, som položila pred nás. Obaja sme si vymenili smutné pohľady a chytili sa za ruky.

Vôbec som nevedela, čo mám robiť a Kyle už tobôž nie. No aj napriek tomu som konala podľa inštinktu. Zavrela som oči a pevne stlačila jeho ruky. Bola som frustrovaná.

Cítiš niečo? spýtala som sa Kyla cez vlčiu frekvenciu.

'Necítim nič.'

Na chvíľu som sa zamyslela. Čo keď to nebude fungovať? Predsa sa to odohralo pred stovkami rokov. Možno to ani nebude prav...

Moje myšlienky sa však behom sekundy prerušili pretože niečo svietiace sa dostalo na úroveň našich očí. Aj napriek tomu, že som ich mala zavreté, svetlo bolo veľmi silné.

Oči sa mi automaticky začali otvárať. Hneď som vyhľadala tie Kylove, ktoré na mňa s prekvapením pozerali.

,, Čo je? Veď si si prečítal moje myšlienky. " uškrnula som sa.

,, Ale.. Nikdy by som si nebol pomyslel, že niečo takéto môže byť skutočné." povzdychol si a chytil ma pevnejšie za ruky.

,, A čo teraz? "

,, Neviem Kyle. Pred stovkami rokov to robila bohyňa Mesiaca. Vážne neviem, čo ďalej." zakňučala som od zúfalstva.

,, Čo keď potrebujeme väčší fyzický kontakt? Predsa len sme spriaznené duše a bohyňa Mesiaca s neznámym chlapcom neboli. Musela tam byť vtedy len jej moc."

,, A preto teraz mesačný kameň potrebuje moc spriaznených duší. Si génius Kyle!" s radosťou som vykríkla a pomaly sa začala k nemu približovať.

Zrazu sa však všetky moje myšlienky presunuli do úzadia a všetko, čo som robila, bolo podvedomé. Akoby toto všetko bolo vrodené a ja som nemusela nad ničím rozmýšľať.

Pomaly sme sa k sebe približovali. Najskôr sme sa len dotýkali hruďami, ale potom sa to zmenilo.

Ostali sme stáť uprostred izby v objatí.

Mesačný kameň sa začal triasť.

Už sa blížime k cieľu 😜🥺❤️ Chudák Kyle. Je mi ho ľúto. 🥺