Návrat ✓

7. kapitola

,, Mala by si mu dat šancu Clary. " prehováral mi Nathan do duše, keď sme spolu sedeli v kuchyni. Kyle odišiel do svojej pracovne, pretože riešil nejaké papiere aj ohľadne Nathana.

Keďže Kyle už betu má, Nathan bude jeho ďalšia ruka. Dalo by sa povedať, že bude zastávať podobnú funkciu ako beta. Už som sa stihla zoznámiť aj s Nathanovou polovičkou, Haven.

Bola som z toho nadšená, pretože sme si sadli. A myslím si, že časom by sa z nás mohli stať dobré kamarátky. Prekvapilo ma, že ona tiež rada chodievala do lesa a lovila zvieratá. Vraj to bolo nebezpečné, pretože Kyle mal narobených veľa nepriateľov, ktorý striehli na každom kroku. Našťastie nemohli vstúpiť na naše územie a ja som bola odhodlaná, že ako Luna svorky vytvorím z jeho nepriateľov spojencov.

,, Ja neviem Nathan. " vložila som si hlavu do rúk.

,, Aspoň teraz prestaň byť tvrdohlavá a oddaj sa tým pocitom." pohladkal ma po ruke a zaškeril sa. Keď som uvidela v jeho lícach malé jamky, musela som sa usmiať aj ja.

,, No veď práve Nathan! Do svojich pätnástich rokov som ani netušila, že niečo ako vlkolak existuje! Nevedela som o ničom a už tobôž nie o tom, že existujú nejaké čarodejnice a upíri a mnoho iných nadprirodzených vecí!

Behom minúty som stratila rodičov, ktorí ma vyhnali z domu a ja som musela odísť k babke, ktorá sa stala mojou jedinou rodinou do frasa!

A teraz si sem len tak nakráča nejaký brutálne sexy a nádherný chlap, ktorý tvrdí, že je moja spriaznená duša a ja poriadne ani neviem, čo to je! Navyše všetky tie pocity, ktoré pri ňom cítim sú tak frustrujúce a mne neznáme! Jeho vôňa na mňa pôsobí ako extáza a ja mám problém udržať svojho vlka! Vždy pri ňom pradie, no potom sa tu zjaví môj rozum, ktorý mi káže, že sa mám od neho držať ďalej, pretože ho nepoznám ani dvadsaťštyri hodín!

Keď sa ma doktne, tak je to ako keby ma kopla elektrina a je to neskutočne príjemné a ja by som ho najradšej vyobjímala, no nemôžem!

Do líšky prefíkanej! Tak moc ma to desí a bojím sa! Všetko je pre mňa také neznáme a nepoznané! Nechápem tomu a neviem, čo mám robiť! Nechcem tu byť a už tobôž nechcem mať spriaznenú dušu! " skríkla som a z hlboka som dýchala.

Hrudník sa mi rýchlo nadvihoval a v krku som cítila nepríjemnú hrču, ktorá symbolizovala príchod plaču. Nechcela som plakať, no moja vlčica a ja sme boli obe zmätené a nevedeli sme, čo máme cítiť. Všetky tie pocity vytvárali pre mňa obrovský nátlak, ktorý sa stupňoval.

Na lícach som ucítila niečo mokré. Slzy sa mi začínali valiť z očí a vytvárali malé pramienky. Chcela som odísť niekam ďaleko a už sa nevrátiť.

No pri tejto myšlienke mi bolestivo stiahlo hrudník a ja som zakvílila od bolesti. Vedela som, že nemôžem na také veci myslieť, pretože puto duší mi to nedovolí. Pretože vie, že pri Kylovi by mi bolo najlepšie.

No aj napriek tomu som sa neubránila hroznému pocitu a bolesti, ktorá kolovala mojím telom. Cítila som, že moja vlčica sa ma snaží utíšiť a povedať, že všetko bude dobré.

Že pri Kylovi som v bezpečí a on by mi nikdy neublížil. Že by obletel aj celú zemeguľa, len aby som bola v poriadku a spokojná.

Lenže rozum mi vravel niečo iné. Neznámy človek, ktorý sa ku mne správal hrubo, pretože sa ma chcel zmocniť. Chcel ma mať v moci a vlastniť ma ako svoj majetok. Ako zasraný kus luxusného nábytku.

Bola som z toho zničená.

,, Páni. " šepol Nathan a ja som sa postavila. Stolička sa prevrátila a s hrmotom dopadla na zem.