11. Posledný kus

556 33 2
                                    

Za denného svetla je všetko skutočnejšie. Akoby slnko dopadalo na všetky skutky a odhaľovalo ich následky. Dochádza mi, že deň je omnoho desivejší ako noc.

Nemám najmenšie výčitky svedomia kvôli vražde toho chlapa. A nevadí mi, že mám na rukách jeho krv.

Dnešné ráno je desivé kvôli následkom. Nemyslela som keď som ho zabila. Nemyslím už pár dní. Som blázon. A možno na tom nie som tak zle keďže si to uvedomujem.

Ale tieto následky ma zabijú presne tak ako ja som zabila jeho.

Stojím v pracovni so Zaynom a čakám na diabla.

Ten chlap, ktorého telo teraz hnije boh vie kde bol vlastne dedič. A jeho ľudia chcú jeho vraha. Teraz to idú vyriešiť a ja tu musím byť lebo... Lebo dôvody. Tak mi to povedal Zayn.

Teraz ešte stále v uniforme zo včera čakám na svoj verdikt. Dvere po mojej pravici sa otvoria a vojde nimi moja nočná mora.

Tak ako následky aj diablove oči sú cez deň jasnejšie a jeho výraz tvrdší.

Zatiaľ sa mojím smerom stále nepozrel. A vlastne som rada. Vzduch sa dýcha ťažšie keď je v miestnosti on.

,,Ty," prehovorí na mňa a ja o krok cúvnem. Zayn si to všimne a chytí ma za ruku akoby ma chcel upokojiť.

,,Rayna," opraví sa a pozrie mi do očí. ,,Nemôžem ťa nechať ísť. Vieš to. Ale zachránila si moju sestru a ja na to nikdy nezabudnem. Neviem, čo stebou okrem toho, že ti zaručím, že za jeho smrť nezodpovedáš a od dnes ti nič nehrozí. V tejto situácií som ešte nebol a kurva neviem, čo robiť. Viem len, že som tvojím dlžníkom a ver mi, že ma to serie."

Práve mi sľúbil bezpečie. Nemôžem tomu uveriť. Jediné čo ma drží pri zmysloch je Zaynova ruka na mojej a diablove zelené oči vypaľujúce mi dieru do duše. Dýcha sa mi ťažko a rozmýšľam čomu veriť.

,,Takto sa on ospravedlňuje," prehovorí za mojím chrbtom Niall. Nevšimla som si kedy vošiel a je mi to jedno. Jeho slová ma však vrátia do reality.

Diabol sa ospravedlnil, a sľúbil mi bezpečie. Nie však cestu domov. Je to lepšie ako nič. Ale stále nie dosť.

,,Môžeš odísť s mojou sestrou zo štátov. O doklady sa postarám," povie.

Zamyslím sa nad jeho návrhom. Nemôžem zažívať celé toto predpeklie odznova a tak sa inštinktívne pri tej myšlienke prisuniem k Zaynovmu boku a pozriem na Nialla.

,,Nie," poviem hlasnejšie ako som zamýšľala. Niall prikývne a pozrie na diabla.

,,Mrzí ma to Rayna, netušil som že toto príde," povie mi. Tá veta ma dostane cez okraj. Pocit, že neviditeľné kliešte zvierajú moje vnútro a že už na ničom nezáleží sa vo mne usadí a prebudí moje šialenstvo.

Jeho to mrzí. Musím zasmiať. Všetci traja na mňa pozrú ako na chorú.

,,Mrzí ťa, že si nechal pol tucta chlapov, aby ma ošukali? Alebo ťa mrzí, že po tom čo si to spravil mi musíš ďakovať za život svojej sestry?" smejem sa mu do tváre a moja hlava vypovedá službu. Slová z mojich úst padajú nekontrolovateľne a bez akéhokoľvek filtru. ,,A teraz ti mám veriť, že chlapi tej svine si po mňa neprídu? Viem, že áno a tebe by nerobilo problém vydať im vlastnú mater nie to ešte mňa ty chorý bastard," poviem a trasiem sa od hnevu.

,,Som tu skurvený mesiac a zmyla som zo svojho tela viac krvi ako som za celý život videla. Zabila som chlapa namiesto toho aby som ušla domov a videla som vraždy. Dva krát sa ma pokúsili zabiť. Znásilnili ma. Som postrelená, kurva! A ty si myslíš, že tvoje mrzí ma to a prázdne slová o bezpečí niečo znamenajú?" keď skončím uvedomím si, že už stojím tesne pred ním a vidím prekvapenie v jeho očiach.

Čakám, že adrenalín opadne a ja sa rozplačem alebo svoje slová oľutujem ale nič také neprichádza. Nepríčetnosť sa usadila v mojej hlave.

,,Takže Harry, čo konkrétne ťa mrzí?" spýtam sa ho, keď nič nehovorí.

,,Dostala ťa," skonštatuje Zayn a ja sa k nemu otočím.

Prejdem k nemu a k Niallovi a pozriem na nich najnormálnejšie ako viem.

,,Ak nemôžem ísť domov, chcem sprchu a jedlo. Zatiaľ," poviem a čakám kedy jeden z nich zareaguje.

Niall sa otočí na na odchod a ja ho nasledujem.

,,Keby niečo, volaj," povie Niall Harrymu predtým ako opustíme pracovňu.

Po prvý krát odkedy som videla dvoch chlapcov v kuklách zavraždiť iného chlapca v našej ulici cítim nefalšované šťastie. A rovnako viem, že to nie je na mieste.

,,Nečakal som to. To čo si tam predviedla. Bolo to šialené a tak nejak som si myslel, že sa ho bojíš," povie mi Niall keď vyjdeme z pracovne.

,,Akoby mi mohol ublížit pár sekúnd po tom, čo mi sľúbil bezpečie? A šialená určite som," poviem mu. Vojdem do izby kde prespávam a Niall ide ďalej.

Dívam sa na posteľ so žltými návlečkami a spomeniem si ako mi Harry podával zbraň hlavňou a odvtedy to šlo dolu vodou. Pocity v mojom vnútri sa zbláznili a ja už vobec neviem kým som. Dievča, ktoré sem prišlo zabili. A ja ju odvtedy pochovávam. Hlboko vnútri viem, že keď sa jej vzdám bude mi ľahšie. Že dožiť tu bude jednoduchšie. Ak sa vzdám posledného kusu môjho ja nebudem cítiť strach, smútok za domovom a budem môcť myslieť na to ako vynaložiť s časom, ktorý mi zostáva a ktorý mi bol darovaný bez možnosti utiecť.

Vojdem do sprchy a pustím ľadovú vodu. Skríknem no nechám ju tiecť a dúfam, že ochromí moju myseľ rovnako ako moje telo.

Naozaj nadomnou vyhrali? Vzdávam sa? A ak áno čo musím urobiť aby som bola oslobodená od všetkého čo ma robí človekom.

Spomeniem si na môjho brata a najlepšiu kamarátku. Uvedomím si, že už ich nikdy neuvidím a nemôžem plakať. Nejde to a to je prvý krok. Spomeniem si na mamu a necítim smútok ani hnev. Rozmýšľam nad všetkým, čo som mala mať. Nad školou, maturitným plesom, priateľom, prácou, rodinou. Nič z toho už nikdy nedostanem. Vzali mi to a ja chcem na oplátku niečo rovnako dobré a možno lepšie.

Vyjdem zo sprchy a svoje telo zabalím do osušky a vezmem aj uniformu. Nič iné na oblečenie nemám.

V mojej izbe stojí mladá žena s tmavými vlasmy a táckou s jedlom.

,,Poslal ma pán Horan," povie mi a ja si od nej tác vezmem položím ho na posteľ a tiež si na ňu sadnem. A ona jednoducho odíde.

Určite majú dosť služobníctva. Nepotrebujú ma tu. Som tu rovnako navyše ako oni v mojom živote.

Dvere sa znova otvoria a v nich stojí diabol a v rukách nesie nejaké oblečenie. Hodí ho cez skrinku v rohu a pozrie na mňa.

,,Sú to nejaké Gemmine handry," povie mi a prvý krát vo mne jeho prítomnosť nevzbudzuje strach.

,,Mala si pravdu. To čo si hovorila. Nečakal som, že by si pre mňa mohla niečo spraviť a bola si mi ukradnutá a teraz to nemám ako odčiniť," povie. Rozmýšľam či to bol Zayn, ktorý ho prinútil prísť.

Zameriam sa však na fakty. Vstanem z postele a prejdem k nemu. Je o dosť vyšší ako ja tak zdvihnem hlavu a pozriem mu do očí.

,,Nie je žiadna cesta? Žiaden spôsob ako sa dostať domov? Ani len najmenšia šanca?" spýtam sa s posledným kusom zdravého rozumu čo je vo mne.

,,Nie Rayna, prepáč," povie mi. Vzal mi posledný kúsok nádeje a ja tak pochovám to dievča z domova. Ona už domov nepríde.

,,Môžeš odísť tamer kdekoľvek. Moji ľudia sa o teba postarajú. Môžeš zostať tu. A Gemma s Nataly určite vymyslia čo ďalej, lebo ja som skurvene stratený," povie mi. ,,Môžeš mať čokoľvek, čo chceš."

A v tejto chvíli chcem cítiť všetko šialenstvo, ktorého som schopná. Uterák na mojom tele stisnem silnejšie.

Spravím krok k Harrymu a on ma svojimi očami celú prejde.

,,Myslím, že som sa zbláznila," poviem mu potichu.

Zbohom Rayna ozve sa mi v mysli a pobozkám tohto diabla.

Little Bit MadWhere stories live. Discover now