8. Uteč blázon 1/2

663 40 3
                                    

,,Budeš sa správať slušne. Keď povie aby si sa jej poklonila urobíš to. Nebudeš sa po nej pozerať ani počúvať jej rozhovor. Ak budeš obsluhovať vždy musí mať plný pohárik. Netykaj jej, kým ťa nevyzve, čo neurobí. A hlavne preži víkend Rayna," inštruuje ma Liam, ktorý ma dostal na starosť pred príchodom diabla a nejakej ženy, ktorej meno si nepamätám.

Liam je vlastne celkom fajn bastard. Ma milé oči a pokiaľ ma práve nenesie z pivnice dá sa to sním vydržať. Buď to alebo som znova o krok bližšie k šielenstvu.

Celé týždne som strávila pozorovaním ich. Správajú sa tak pokojne a prirodzene, že to moju podlomenú psychiku núti cítiť sa bezpečne. Bezpečia je však stále menej, čím bližšie je Harry.

Liam rozpráva ale nič nepočujem. Jeho ústa sa otvárajú do prázdna. Pozriem mu do očí bez trochy života. Ten chlad ma priam paralyzuje a ja si až teraz všimnem, že jeho krk je podrezaný tak ako krk chlapíka, ktorého pred pár hodinami zabil.

Zostane mi zle a cítim ako sa mi žlč tlačí hore krkom.

,,Hej! Počúvaš ma vôbec?!" skríkne Liam a tleskne mi pred tvárou. Desivý pohľad na jeho mŕtvu verziu je preč a ja opäť vnímam jasne.

,,Nebudem sa opakovať Rayna. Vyzeráš bledá, napi sa. Ráno to môžme prebrať ešte raz,"

,,Jasné?" Spýta sa keď neodpovedám. Stále myslím na to čo som videla.

,,Áno, áno. Vďaka," skúsim sa naňho usmiať a on mi tento chabý pokus opätuje predtým než vyjde z dverí.

Strávila som tu viac ako nesiac, videla osem surových vrážd, x krát som sa pokúsila újsť a vždy za to schytala bitku, predtým ako ma gorili hodili späť do izby. A tá predstava pred chvílou? Začínam šalieť?

Napijem sa tak ako Liam povedal a zvalím sa na posteľ.

Keď zaspávam myslím na Zayna a Nialla. Mám s nimi pocit, že im na mne záleží. Možno to tak naozaj je.

Ak by to tak bolo nechali by ťa ísť...

◇◇◇

Chaos. Presne tak sa dá opísať posledná pol hodina v tejto diere. Všetky chyžné, kuchárky, bodyguardi, šoféri, ktorý nejazdia a dokonca aj tá divná bezsrstá mačka, ktorá ma stále pozoruje svojimi veľkými nádherne modrými očami, všetci do jedného behajú po dome a vyzerajú nervózny. Niektorý dokonca nadšený. Ja som však desivo ľahostajná. Viem, že už je na ceste sem. A nielen on. Kopa ľudí, ktorý prídu oslavovať zasnúby diablovej sestry. A vedomie, že tu s najväčšou pravdepodobnosťou bude banda chlapov, ktorý ma hromadne znásilnili mi postaví chlpy na šiji. Nič viac.

Možno preto, že citeľne rozpoznávam stratu svojho rozumu. Sedím na Niallovom gauči a popíjam jeho bourbon, ktorý má tiež svoj podieľ na mojej nálade.

Dvere sa prudko otvoria a dnu vojde spomínaný blondiak a zaväzuje si kravatu.

,,Sakra," zanadáva a začne od znovu. Asi si ani nevšimol, že som tu až kým sa nenačiahne po fľašu na prádelníku, ktorá je teraz v mojich rukách.

,,Do pekla Rayna, chceš ma zabiť? Mohla si aspoň zakašľať," povie keď sa ku mne otočí. ,,A ten bourbon mi podaj nie si jediná, ktorá sa chce opiť," usmeje sa a fľašu mi vezme.

,,Budú tu?" nedá mi to a musím sa spýtať. ,,Tí chlapi, čo ma, čo somnou..." neviem nájsť správne slová.

Jeho úsmev zvädne a iskričky v očiach pohasnú. Pozrie sa na mňa takmer zlomene a alkohol mi podá späť.

Pochopím skôr než by čokoľvek povedal a tak fľašu otočím hore dnom a nechám horúcu tekutinu stekať dolu mojim hrdlom.

,,Nemusíš chodiť dole. Pokojne tu zostaň. Nikto si nevšimne, že tam nie si. Zayn by ťa tam tak či onak nepustil," povie a ja nemo prikývnem.

,,A čo ak diabol, teda Harry chcela som povedať Harry," začnem sa smiať a Niall sa na mňa díva ako na blázna. Neviem či kvôli prezývke o ktorej nemal vedieť alebo reálnemu smiechu v tejto situácií.

,,Celý týždeň bol s Louisom. Predpokladám, že si na ňom vybil všetok svoj hnev. A navyše od tej noci ťa ani raz nespomenul a už to bude vyše mesiaca," snaží sa ma upokojiť aj keď si sám sebou nie je istý. ,,Malik to znova nedovolí. Nie je práve otvorený, teda aspoň nie voči mne ale vidím, že mu na tebe z istej stránky záleží. Neviem prečo a popravde radšej ani nechcem," mykne plecami a mnou prejde triaška.

Prikývnem a postavím sa. Dám si ešte log a odídem na chodbu. Potácam sa prázdnymi chodbami. Pred očami sa mi rozmazáva celá cesta do izby v ktorej prespávam. Keď vojdem dnu zamieri rovno do kúpeľne a zameriem sa na vlastný odraz v zrkadle.

Vyzerám rovnako ako vždy no vnútro mám rozvratené. Som naozaj blázon? Som v tejto izbe pretože čakám, že príde? Kladiem si otázky. Prejde mnou vlna elektriny keď si uvedomím, že by som si kľudne nechala ublížiť pre trochu pozornosti. Je mi zo seba zle. Rukou si zájdem do vlasov a nahmatám ranu z pred týždňa dní. Pokúšala som sa o útek a ochranka ma nachytala pri okne. Na stene v tej miestnosti je stále krvavý odtlačok.

Pomyslím na moment keď Liam podrezal hrdlo tej gorili. Jeho krv striekala. Videla som to spoza rohu. Nepočula som detaily. Ale keď som prechádzala okolo jeho mŕtvoly hýbal prstami. Znepokojilo ma to natoľko až som mu na ne šliapla. Zapraskalo to.

Ten zvuk mi opäť zarezonuje v ušiach a ja vyvrátim obsah svojho žalúdka do umývadla. Raz, dva krát a stále viac až kým sa opäť necítim vystrašená z diablových smaragdov.

Keď je po tom ľahnem si do postele v oblečení, ktoré mám už pár dní. Takmer zaspím, keď začujem z dola krik. Radostné zvuky natriasajú základmi domu.

A ja viem, že tu je. Cítim to nebezpečenstvo vo vzduchu. Moje svaly sa stiahli strachom a ja pomaly vstanem z postele. Odísť z Niallovej izby bola chyba.

Kráčam chodbami veľmi po tichu. Prídem až k jeho dverám, ktoré po tichu otváram a pozerám sa za seba. Jemne vojdem a hneď skočím na posteľ.

Musím sa nútiť, netriasť sa. Ak by som vydržala bez jedla do pondelka, nemusela by som ho vôbec stretnúť. Stačilo by sa mu vyhýbať.

Nechám svoje myšlienky rozutekať sa. Cítim, že zaspávam. A dovolím si na chvíľu dúfať, že sa zobudím a zistím, že celý tento horor bol akýsi zlý sen.

Posledné, čo počujem predtým ako zaspím je hlas na chodbe, ktorý jasne hovorí: ,,Dostanem ju."

Táķže sa ospravedlňujem, že to toľko trvalo. Nemám výhovorku proste som nevedela ako to napísať.😨😃

Little Bit MadWhere stories live. Discover now