Nenechám ťa odísť

36.KAPITOLA

"Izabel,môžem ťa o niečo poprosiť?"spýtal sa ma Rado keď sme vyšli z Alexovej izby.
Prikývla som. 
"Alex tu bude ešte pár dní a potom pôjde domov,ale...on má zlomené rebrá takže potrebuje opateru,ale ja nemôžem mať tak dlho v práci voľno a keďže som na deti sám tak peniaze nám treba...a Amanda chodí do školy,takže...či by si mi s ním pomohla."
"Jasné,že vám pomôžem."
"Ďakujem ti moc,máš to u mňa...a som rád že nemusím zháňať nikoho iného keďže...keďže Alex je na teba naviazaný,máte sa radi."
"Rado sa stalo."vyčarila som úsmev a potom som odišla domov. 
"Kde si bola tak dlho?"spýtala sa ma mama. "Čo si tam odpadla či čo?"smiala sa.
"Nie...stretla som tam Alexovho otca a sestru...Alex leží v nemocnici."
Zvážnela. "Prosím?"
"Čo sa mu stalo?"zhrozil sa otec. 
"Niekto ho dobil."
"Bože,chudák chlapec....a nevie sa kto?"
Pokrútila som hlavou. "Nechceli sme ho moc namáhať a vynervovať s tým,pretože bol dlho v bezvedomí."
"Musí ten človek pykať."povedala mama.
Prikývla som. "Ja viem mami...a preto to za každú cenu zistím!"

ŠTVRTOK
Každý deň som bola v nemocnici u Alexa,no dnes už išiel domov,ale musí len ležať,pretože rebrá sú stále zlomené a nejaký čas potrvá kým sa dajú do pôvodného stavu. Dnes som nešla ani do školy,pretože som bola ráno poňho v nemocnici.
"Alex...spomínaš si nato,kto ti to spravil?"spýtala som sa ho keď ležal na gauči a ja som vedľa neho sedela. 
"Boli to dvaja chalani,neboli ani svalnatý,boli dosť chudý,ale nečakal som,že niekto na mňa vybehne."
"Ako vyzerali?"
"No...jeden vysoký ako ja a ten druhý menší. Obaja mali špinavý blond,čierne mikiny...a...a toho jedného som odniekiaľ poznal,ale neviem si spomenúť odkiaľ."
"Musíš si spomenúť."
Zaklonil hlavu dozadu,zavrel oči a premýšľal. Po dvoch minútach pomaly otvoril oči a mal vyľakaný pohľad. 
"Čo?"spýtala som sa. 
Preglgol. "Poznám ho od Barbari."
Nadvihla som obočie. 
"Raz keď som bol u nej tak...on tam prišiel. Boli kamaráti,dosť dobrí kamaráti. "
"Vieš ako sa volal?"
"Nie,ale tuším s ním má fotku na Facebooku."
Rýchlo som vzala do rúk telefón,zapla FB a našla Barbaru. Pozreli sme jej fotky a Alex našiel tú,kde je s ním. Bol tam aj označený. Ján Zápolník. 
"Je to on?"
"Áno,som si na sto percent istý."
Pozreli sme aj jeho FB. "A toto je presne tá istá mikina,ktorú mal na sebe...takáto lebka tam bola."ukázal na fotku.
"Musíme ho nahlásiť na políciu."povedala som. 
"No...nebudú z toho ešte väčšie problémy?"
Zamračila som sa. "Nie! On musí pykať a čo ak...čo ak ho Barbara na to naviedla? Teda,na sto percent to bola ona. Bože,ako ja tú kravu neznášam!"zvýšila som hlas. 
Usmial sa. 
"Čo?"
"Nič...ja len že si strašne zlatá,ako sa staráš a tak."
Chytila som ho za ruku. "Oplácam ti ten ples."
"Hej? To je jediný dôvod? Nie je to náhodou tak,že ti na mne záleží?"
"Noooo...možno trošku."zaškerila som sa. 
Nadvihol obočie. 
"Okej máš pravdu..záleží mi na tebe."
Hneď si ma k sebe pritiahol. "Ja som to vedel...au au."povedal keď som mu priľahla rebrá.
"Prepáč."
"Pohode,ja si za to môžem."
Potom som zapla na laptope film,oprela sa oňho a spoločne sme v objatí sledovali nejakú komédiu.