Nenechám ťa odísť

20.KAPITOLA

O týždeň neskôr (sobota):
Už mám psa tri dni. Je to Husky a volá sa Tory. Pomaly si na seba zvykáme. Naši si ho obľúbili,teda skôr mama,otec je s nami stále veľmi málo,ale s Torym problém nemá. 
"Idem von s Torym."oznámila som mame a už sme aj odišli do parku. Ľudia sa pri nás často zastavujú,hlavne deti a baby v mojom veku.
"Jéj,ahoj..ty máš psíka?"ozvalo sa. Bola to Barbara a už aj utekala k Torymu. Bol s ňou aj Alex. Kývli sme si na pozdrav. "Ako sa volá?"spýtala sa ma a stále ho hladkala.
"Tory...dostala som ho od mami,bol to jej nápad,už dlhšie som chcela psa."vysvetlila som.
"Je pekný."zhodnotil Alex. 
Zazrela som po ňom.
"Pekný? Veď je dokonalý!"vyhlásila nadšená Barbara. 
Snažila som sa o úsmev. "Ďakujem."povedala som.
Cítila som na sebe pohľad Alexa,no ja som sa zakaždým len naňho zamračila. Ako je možné že sú stále spolu? Prečo jej ešte nič nepovedal?
"Tiež som vždy chcela psa a pred rokom mi ho naši kúpili,ale ja nemám takéhoto veľkého,mám totiž jazvečíka,lebo bývame v byte a tam by sa asi veľký pes moc nezišiel."hovorila Barbara. 
"No husky by sa ti moc nezišiel do bytu,potrebuje behať. Teraz je to síce ešte šteňa,ale keď bude starší tak budem musieť s ním aj tri hodiny denne behať po vonku."
Prikývla. "Má krásne oči....ako je starý?"
"Má 4 mesiace....ale už bude asi smädný,akurát som si chcela ísť tam napustiť vodu do misky."ukázala som na točku,ktorá sa už dlhé roky nachádza v parku. 
"Daj ja ti nalejem."povedala. Podala som jej misku a odišla k točke. 
"Viem čo si asi myslíš,ale nedalo sa mi ešte."začal rýchlo.
Prižmúrila som oči. "Ako nedalo? Si s ňou stále. Pred týždňom som vás videla. Alex,ubližuješ mi. Sľúbil si,že sa s ňou o tom porozprávaš."
"Urobím to."
Zhlboka som sa nadýchla. "Už ti neverím,Alex. Ak s ňou chceš byť tak buď,ale medzi nami je koniec."
"Nie,prosím. Porozprávam sa s ňou,ale nie teraz."
"Pokiaľ jej to nepovieš ty tak môžem ja."
Pokrútil hlavou. "Nie,spravím to ja,vážne."
"Neverím ti už."
Už sa k nám blížila tak sme stíchli. Dala Torymu misku s vodou.
"Ďakujem."povedala som.
"Za málo."usmiala sa na mňa. Keď Tory dopil tak som sa s nimi rozlúčila a odišla domov. Čo si o sebe myslí? Veď aj ja mám city a práve mi ich raní. Mám mu vôbec veriť?!

PONDELOK
Naše maturity sa blížia,už len mesiac a už maturujem. Odídem z tejto školy a pôjdem na vysokú. Tam kam chodí Alex. Každý deň ho budem mať na očiach,ale budem sa sústrediť na školu. On mi môže byť ukradnutý. 
"Máš to ťažké,čo ti poviem."zhodnotila Karin moju situáciu s Alexom.
"Treba naňho zabudnúť."dodala Júlia.
"Alebo to sprav zaňho..zájdi za Barbarou a povedz jej všetko."navrhla Karin.
Pokrútila som hlavou. "Nechcem sa im do toho montovať. Nech si to vyrieši Alex."
"Ale ja si myslím,že skončíte spolu,patríte k sebe."odpovedala Júlia.
Mykla som plecom. "Čo ja viem. Nechám to na osud."
Po škole ma čakal Alex pred školou. 
"Chcel som ťa vidieť."povedal.
Nadvihla som obočie. "Hovoril si s ňou?"
"Áno."
"Vážne?"
Prikývol. "Naozaj. Si rada?"
"No...áno...a ako to vzala?"
"Plakala."odpovedal. "To je jedno teraz,poďme ku mne,už môžme byť konečne spolu."
Objala som ho a on si ma stisol. 
"No vidíš,ani to nebolelo."povedala som s úsmevom na perách.
"Ju možno áno."
Mykla som plecom. "Ju to prejde,neboj."pohladila som ho po líci a hneď ma pobozkal. Nasadli sme si teda do môjho auta a išli k nemu,kde sme to spolu oslávili v posteli.

"Hrozne si mi už chýbala."povedal po sexe. 
"Ty mne tiež...už som si myslela,že budem musieť na teba zabudnúť a ny výške sa s tebou stretávať a prebodávať ťa pohľadom."
Zasmial sa. "Urobil som to pre teba predsa."
"Pre nás."opravila som ho.
"No a nehovor mi,že vy dvaja spolu nie ste."ozvalo sa spomedzi dverí,kde stála jeho mladšia sestra Amanda.
Zasmiali sme sa.
"Už som sa rozišiel s Barbarou a som teraz s Izabel."povedal Alex a pobozkal ma. 
"To ma teší. Nech vám to vydrží."dodal s úsmevom a odišla preč. Som rada,že je konečne môj!