Nenechám ťa odísť

11.KAPITOLA

Prešli asi dva týždeň od kedy som naposledy videla Alexa. Snažila som sa zabudnúť,no išlo to pomaly.
"Dnes dáme párty! Ale takú poriadnu!"povedala Karin.
"A kam pôjdeme?"spýtala sa Veronika.
Ona nech radšej s nami nikam nejde. Nemám na ňu náladu. Každý deň ju vidím v škole a ešte aj na párty s ňou mám chodiť?
"V jednom tom podniku je dnes veľká párty."začala Júlia. "Bude tam nejaký známy raper."
"Fajn,tak poďme. Chalani pôjdete s nami?"otočila sa na Kamila a Nikolasa. Videla som ich znechutené pohľady ale napokon súhlasili.
"Ja ešte neviem či pôjdem."dodala som.
Všetci na mňa prekvapene pozreli.
"Čože? Veď s tebou rátame,ty nemôžeš vynechať žiadnu párty."začala Karin.
"Mne sa skrátka asi nechce. Ale ešte neviem či pôjdem."
Objal ma zozadu Kamil. "Bez teba bude nuda musíš ísť."povedal.
Z druhej strany ma objal Nikolas a šepol: "ideme len kvôli tebe."
"Fajn tak pôjdem."rozhodla som a oni sa začali tešiť. Jediný kto sa netešil bola Veronika.
"Ale veď na silu ísť nemusíš."povedala Veronika.
Všetci stíchli a pozreli na ňu. "Nie to je v pohode."dodala som.
"Ja len aby si vedela že ak nechceš tak nemusíš."
"Chcem a pôjdem!"zvýšila som hlas.
Prižmúrila oči. "Dobre,veď ako chceš."
To nikto okrem mňa a chalanov nevidí ako sa ma snaží odstrčiť? Hlavne Karin by to mohla vidieť. Ona sa mi snaží ukradnúť Karin,ale ja jej ju len tak nenechám.
Cez obednú prestávku som šla ku skrinkam,kde som si brala nejaké zošity na poslednú hodinu.
"Ahoj."ozvalo sa pri mne,bola to tá prevoňaná krava Jenna.
Zhlboka som sa nadýchla. "Čo chceš?"
"Nebuď hneď drzá,chcem sa porozprávať."povedala sladko.
"O čom sa chceš ty so mnou rozprávať?"zasmiala som sa.
"Máme jednu vec spoločnú."dodala.
Nadvihla som obočie. "My dve? To si robíš srandu,že?"
"Nerobím...obe neznášame Veroniku."šepla.
Vystrela som sa. "Kto povedal,že ju nemám rada?"je pravda že ju nemám rada,ale vždy som chcela aby naša skupinka bola tá plná pravých kamarátov a aby si to aj všetci mysleli. Nechcela som priznať že ju nemám rada,hovorilo by sa o nás že sme falošný a to ja nechcem.
"Ale prosím ťa,Izabel. Viem veľmi dobre že ju neznášaš. Snaží sa ťa odstrčiť od skupiny a chce Karin len pre seba."povedala. Ako keby hovorila za mňa.
"To vieš odkiaľ?"
Usmiala sa. "Nie som predsa slepá."
"To je tak vidieť?"
"Viac než si myslíš. Len by ma zaujímalo, že prečo to nevidí Júlia a Karin."zatvárila sa že premýšľa. "Hm dosť smutné že tvoja najlepšia kamarátka sa necháva takto namotávať."
"A čo teraz ako odo mňa chceš?"spýtala som sa jej.
Pristúpila ku mne bližšie. Ako môže dýchať keď je tak prevoňaná?
"Chcem ju vyhodiť z tejto školy. A so spojenými silami to dáme."šepla.
"Ako ju chceš vyhodiť?"
Usmiala sa. "Mám plán...teda ešte nie úplný,ale...musíme na ňu niečo našiť."
"Ako?"
"Ty si expert v porušovaní pravidiel,takže niečo sprav a ja sa už o všetko postarám...ale nech to stojí zato."
"Ako to mám spraviť? Všetko čo sa na tejto škole stane tak riaditeľ viní z toho vždy len mňa."
"O to sa postarám."
"Ako?"
"Nemusíš všetko vedieť, Izabel."
Prekrižila som si ruky. "Toto sa týka aj mňa takže áno musím to vedieť."
"Proste poviem,že som ju aj s babami videla a ty sa k nám môžeš pridať."
"Nechcem aby vedela že som v tom aj ja."priznala som.
Zasmiala sa. "Prečo? Aby si náhodou neprišla o Karin keby to celé praskne? Alebo čo? Bojíš sa Veroniky? Myslela som,že ty sa nebojíš ničoho."
Vystrela som sa. "Nebojím sa jej! Ja som tu tá hlavná,nikto iný!"
"Tak vidíš,tak to sprav. Ukáž že aj tvrdá!"povedala. Tieto slová ma vždy nabudili.
"Fajn! Ale! Nech je to len medzi nami a ešte si premyslim čo presne...a čo ti vlastne spravila že ju tak nemáš rada?"
Zhlboka sa nadýchla. "Do tohoto už ťa vážne nič nie je."a odišla preč. Napriahla som ruku a treskla do skrinky.
"Montezová kľud!"ozvalo sa z riaditeľne. Ako vie že som to ja keď ma ani nevidí? Išla som za ním.
"Ako ste to vedel?"spýtala som sa ho.
Usmial sa. "Vždy rada trieskaš do skriniek ako jediná."
"Pravda."zamyslela som sa.
"A potom sú na nich priehlbiny. Máš dosť sily...to mi tak pripomína,nechceš sa prihlásiť tu v škole na lakros? Chodievajú na zápasy a vyhrávajú. Bola by si dobrá."povedal.
"Je to agresívne?"
"Býva to dosť agresívne...aj keď tie naše  baby moc nie,ale druhé tými áno."
Zamyslela som sa. "Hm,to neznie moc zle."
"To teda nie... aspoň by si vybila svoj hnev a ešte by si si aj prilepšila na vysokú."
"Smiem sa ísť niekedy pozrieť na ich tréning?"
Prikývol. "Jasné že áno. Tréningy sú utorok a štvrtok o 16:00."
"Dobre ďakujem. Dovidenia."a odišla som. Čo sa so mnou deje? Prečo zrazu všetko beriem?

Večer sme išli na tú párty. Obsadili sme si jeden stôl kde sme si sadli a niečo popili.
"Aha kto tu je!"zvyskla Veronika a ukázala jedným smerom. Ja som sa tam však nepozrela. Nemám náladu na jej kamarátov. "Čau, poď sem!"zakričala.
"Ahojte...ahoj Izabel."