Nenechám ťa odísť

13.KAPITOLA

Dnes ráno o 7:58 prišiel riaditeľ pozrieť do triedy či som tam. Hneď som mu zakývala keď sa na mňa prekvapene pozrel. 
"Dnes nejako skoro."povedal.
Prikývla som s úsmevom. "Tuším vás to prekvapilo...veď nebudte na mne tak zasadnutý."
"Nie som na nikom."
"Isto nie?" 
Pokrútil hlavou a ja som sa zasmiala. 
"Veď už o pár mesiacov máte odo mňa pokoj."dodala som a on odišiel.
"Ale ozaj si začala nejako chodiť skôr."podotkla Karin.
Mykla som plecom. "Tak asi dospievam."
Zasmiala sa. "No to isto nie."
"Krava,trošku podpori by sa mi zišlo."

Po škole prišla ku mne Karin,Júlia a objavila sa aj Veronika,ale vraj len na chvíľu. 
"Počula som,že sa páčiš Frederikovi."povedala Júlia.
"Kto?"spýtala som sa jej.
Ukázala na mňa. "Ty predsa. Vieš kto je Frederik,že?"
"Ehm nie."
Veronika sa zhlboka nadýchla. "Veď ten tretiak,má také blond vlasy po plecia a češe si ich dozadu,má sexy postavu,je basketbalista a má tetovanie na pravej ruke."povedala.
"Och áno,viem."spomenula som si. Ale je mladší! Síce len o rok,ale aj tak. Ja mám radšej starších. 
"No a aký máš naňho názor?"spýtala sa Karin. 
Mykla som plecom. "Čo ja viem? Je moc mladý."
"Je mladší len o rok."podotkla. 
"Ty vieš že mám radšej starších."
"No a? Vyzerá dobre predsa,tak čo ešte chceš?"zaútočila na mňa Veronika. 
Zazrela som po nej. "Nie som ako ty,že sa uspokojím s hocijakým."
"Tak si vezmi koho chceš."
"Tak vidíš,nestaraj sa do mojich vzťahov."
"Nikoho aj tak nezaujímajú tvoje vzťahy."povedala hnusne. 
Usmiala som sa. "Teba asi áno keď ma stále riešiš."
"Ja? A to máš odkiaľ."prekrížila si na hrudi ruky a vyzerala vyľakane. Nikto mi nič také nepovedal,ale vedela som,že ma rieši a podľa jej výrazu to asi tak bolo. 
"To nemusíš vedieť."zahrala som to na ňu.
"Ja radšej idem,čaute."dodala a odišla preč. 
Júlia s Karin zostali zmätene stáť.
"Čo máš s ňou stále za problém?"spýtala sa ma napokon Karin. 
Ja s ňou? Ona má so mnou,to vážne nevidí? Veď Veronika je jedna odporná sviňa,vidia to aj chalani a Karin nie.
"Ja nič,ona so mnou."povedala som. 
Prekrútila očami. "Veronika chce byť milá...veď je s ňou sranda,je úplne super,myslela som,že budete dobre kamošky."
"Tak nie sme! Prepáč! Ona sa ma snaží odstrčiť z partie a ty sa tváriš ako keby to tak nie je."
"Pretože nie je!"zvýšila hlas.
"Niekedy áno."zapojila sa Júlia. Usmiala som sa na ňu. 
Odrazu mi začal zvoniť telefón. Na obrazovke svietilo Jenna. 
"Toto musím vziať,počkajte tu."povedala som a utekala rýchlo preč s telefónom. 
"Prosím?"ozvala som sa. 
"Si doma?"spýtala sa presladeným hlasom. 
"Som,ale sú u mňa baby,čo potrebuješ?"
"Je tam aj Verona?"
"Nie,odišla."odpovedala som. 
"Tak mi povedz,či už si premýšľala nad naším plánom."
Zamračila som sa. Úplne som na to zabudla. "Ešte moc nie."
"Ty do toho nejdeš?"
"To som nepovedala,ale musím si to poriadne premyslieť."
"A čo by si chcela asi spraviť? Teda..haha...čo ona akože spraví?"spýtala sa. 
Prekrútila som očami. "Hovorím ti,že ešte neviem."
"Malo by to byť niečo strašne moc zlé,aby odišla...čiže niečo v spojení s riaditeľom."
"Mne sa to moc nezdá."priznala som.
"Čo presne?"nechápala.
"Neviem či to chcem spraviť. Hlavne si myslím,že on ju len tak ľahko nevyhodí,veď ja som toho spravila veľa a nevyhodil ma."
"Fajn,tak sa poser!"a vypla to. Super! Vrátila som sa teda k babám a spýtavo na mňa pozerali. 
"Nie ste hladné?"chcela som odpútať pozornosť. "Objednáme pizzu?"
"Jasné,prečo nie?"súhlasili. Pizza nám prišla o takú hodinku,najedli sme sa a poriadne pokecali. Cítila som sa s nimi dobre,lebo konečne s nami nebola Veronika a takto to bolo ako za starých čias.

Dnes nás vzala triedna učiteľka na prednášku do jedného kina,ktorú prednášali študenti vysokej školy. Jasné,že tam bol Alex a Dalibor. 
"Zaujíma ťa táto naša prednáška?"ozvalo sa pri mne cez prestávku. 
"Ahoj Alex...ale áno,je to zaujímavé."
Usmial sa. "Dali sme si s tým celkom prácu."
"Je to dobré,naozaj."
"Nechcela by si prísť v piato na moju párty u mňa doma? Môžeš zobrať aj baby."spýtal sa ma.
"Budem tam aj ja!"zvolal Dalibor a zdvihol ruky do vzduchu a potom sa ďalej venoval nejakým babám.
"V tom prípade prídem."zasmiali sme sa. Dal mi teda presnú adresu a čas.
Potom znova prednáška začala,ale skončila až o hodinu a pol. 
"Hej Izabel."ozval sa Veronikin hlas. 
Otočila som sa k nej. "No?"
"Počula som,že si sa ma snažila vyhodiť zo školy."povedala. Za ňou stála vyškerená Jenna a pri mne baby s prekvapeným pohľadom. Takže ona spravila zo mňa tú zlú?! Sviňa!