Nenechám ťa odísť

28.KAPITOLA

Dni u tety Lucii sa krátia. Zostávajú už len dva týždne do konca leta. Toto leto bolo celkom pekné až na to,že som tu nemala svojich kamarátov. Síce som sa tu viac venovala zvieratám,ale často ma brávala aj Lucia na kúpalisko,chodievala s nami aj tá Sára,Sima a Erik. Dnes ideme znova. Od kedy som s ním bola vonku a povedal mi tie slová,tak sa neviem pri ňom normálne chovať. Neviem ako s ním komunikovať,no nejako sa musím prekonať. 
"Si pripravená?"spýtala sa ma Lucia. 
Prikývla som. "Som...krém na opaľovanie máš ty,či mám zobrať ja?"
"Mám ho už zabalený."
A tak sme nasadli do auta a išli ešte vyzdvihnúť ostatných. 
Potom sme už len prišli k vode,kde sme si našli svoje miesto,rozložili deky,vyzliekli sa do plaviek a natreli si telá.
"Idem si ešte kúpiť nanuk,idete niekto so mnou?"spýtala sa Simona. 
"Ja idem."postavila som sa,vzala peňaženku a išla s ňou k stánku. "Ešte stále ku mne cítiš nenávisť?"spýtala som sa jej. 
Pokrútila hlavou. "Nie je to tak,že by som ťa neznášala,len...na začiatku si mi prišla hrozne nesympatická a namyslená. Ale ako ťa tak spoznávam viac a viac tak som si ťa aj celkom obľúbila."usmiala sa. 
Zarazilo ma to. "Vážne?"
"Hej. Si fajn baba...a to s Erikom ma mrzí."
"Ty o tom vieš?"
Prikývla. "Jasné,že áno,som jeho najlepšia kamoška...najprv som síce nechcela aby si s ním bola,lebo šak...vieš aký som mala na teba názor,ale...teraz mi to je ľúto,lebo si fajn baba a on by si takú zaslúžil."
Usmiala som sa. "Ja ti ani neviem...možno je dobré,že nie sme spolu. Nech si nájde lepšiu,ja som len úplne hlúpe dievča,ktoré poriadne nevie čo chce."
"Ale prosím ťa,ty len nevieš zabudnúť na chlapca,ktorého si milovala. Možno ešte budete spolu. Čo má byť,to sa stane."
Prikývla som. "Ja viem. Jediné čo som vždy chcela bolo byť s ním."
"Možno vás osud ešte spojí."žmurkla. 
Kúpili sme si čokoládové nanuky,ktoré sme po ceste na deku skoro celé zjedli. Potom sme išli všetci do vody,teda až na Luciu,ktorá sa opaľovala. 
"Izabel,ešte raz ti chcem povedať,že je mi ľúto,čo sa medzi nami minule stalo."šepol Erik.
Mykla som plecom. "To je v pohode,už som sa cez to preniesla."
"Dobre...takže sme v pohode?"
Prikývla som. "Jasné,že áno."
A v tom sa po mne rozbehol a ponoril ma pod vodu,no on spolu so mnou. Potom sme sa vynorili a ja som ho ošpliechala.
"Takže ty sa chceš hrať?!"spýtala som sa pobavene a on prikývol. 
Tak som sa tentokrát vybrala ja k nemu a začali sme si robiť zle. 
"Stačí! Ošpliechali ste mi vlasy!"povedala prísne Sára,tak sme ju chytili pod vodou za nohy,potiahli a ona sa celá ponorila. Simona sa strašne na nás smiala,tak to isté sme spravili aj jej. Bola to naozaj zábava. Konečne som sa tak z chuti zasmiala.
Okolo piatej večer sme išli domov,museli sme sa povenovať zvieratám. Dnes nám však oni traja nepomáhali,ale zvládli sme to sam dve s Luciou.
"Nechcela by si mať taký normálnejší život?"spýtala som sa jej.
"Ako to myslíš?"
"No...bez toľkých starostí,stále musíš pozerať na to,či zvieratá majú všetko. Ja mám síce rada zvieratá,ale toto je trošku moc,či?"
Pokrútila hlavou. "Pre mňa nie. Pre mňa toto úplne normálny krásna život. Napríklad ja si neviem predstaviť mať život ako tvoji rodičia. To by som sa asi dočista zbláznila."
Zasmiali sme sa. Má pravdu,veď toto je vcelku relax. Stále lepšie než čo majú moji rodičia.