Nový Koniec

Cesta

Ráno ma zobila mama o šiestej. "Pobaľ si veci a o pol ôsmej vyrážame z domu." oznámila. "Dobre mami" usmiala som sa hoci som sa moc netešila. Babka bola fajn ale dedina teda rozhodne nie! Pobalila som sa a ešte som musela ubezpečiť kamošky aby si nemysleli že ma prepadla zombie apokalipsa.

Dada : dobré ránko

Ja: ahojte baby prišla som vám iba oznámiť že idem k babke a nebudem tu lebo tam nieje wifi ahojte

Dada : ...

Išla som na raňajky. Mali sme praženicu čo nebolo zlé jedlo. " Tešíš sa k babičke ? " spýtala sa ma Naty - moja sestra. "Áno teším" usmiala som sa na ňu. Keď sme dojedli išli sme sa prezliecť. Išla som si skontrolovať veci aby som náhodou na niečo nezabudla. " Odchádzame!" zakričala na všetkých nachystaná mama. Všetci sme sa zišli pri vchodovýh dverách a išli sme do auta. Ségra sa hneď uvelebila dala si sluchátka na uši pustila si tablet a pozerala rozprávky. Ja som sledovala cestu. Mama a tato sa rozprávali. Cesta bola zatiaľ pokojná až na jednu vec. Začal nám dochádzať benzín a najbližšia benzínka bola asi 5 kilometrov od nás. Pomali nám začalo auto spomaľovať. Nakopon už úplne zastavilo. Zrovna uprostred diaľnice. Tato sa obetoval že pôjde pešo na benzín natankovať do bandasiek benzín. Začal stopovať pri kraji cesty. Pristavil sa mu jeden pán a zaviezol ho na benzínku. Pán mal snáď nervy z ocele lebo neváhal to robiť dokola. Z benzínky, na benzínku, z benzínky,na benzínku...  Tato dal potom tomu pánovi aspoň 5 € aby sa mu nejako odvďačil. Potom sme pokračovali v ceste. O asi hodinu sa nám stala úplná klasika - ocitli sme sa snáď v 5 kilometrovej zápche. Otec sa išiel pozrieť čo sa deje. No kedže sme boli skoro posledný tak sme si mohli myslieť že cesta pešo potrvá tatovi asi možno aj hodinu. Autá pred nami sa začali posúvať dopredu a my sme iba stáli na mieste. Samozrejme že autá za nami sa chceli pohnúť no lenže ako keď sme stáli. Nemohli sme ísť bez tata. A už to začalo. Autá po nás vytrubovali a vodiči strácali nervy. Bolo to strašné. Blokovali sme celú premávku. Mame už došli nervy a tak išla šoférovať a dúfala že po ceste niekde stretneme tata. Už sme boli skoro von zo zápchy a tato nikde! Nemali sme na výber a tak sme zastavili na najbližšej krajnici. Mama zavolala tatovi a oznámila mu kde sme. Asi o hodinu sa k nám dovalil celý zadychčaný. Keďže bol už pomaly čas obeda a mali sme byť dávno u babky rozhodli sme sa že zájdeme na benzínku. Asi o 40 minút sme boli na benzínke. Dali sme si aspoň malý obed - sendviče. Keď sme sme sa občerstvili tato natankoval nádrž aby nám zase nedošiel benzín. Vyrazili sme. Tato nastavil adresu do navigácie a cestovali sme. Asi o hodinu mám navigácia oznámila že sme v cieli no to sme teda neboli pretože sme sa ocitli niekde v poli. To by ani nebolo nič no horšie je že sme zablúdili. Už už že idem vystúpiť z auta no vtom sme na poli uvideli diviačicu aj s malými. Okamžite sme zaliezli späť do auta a tato vypol motor. Na celej tejto situácií bolo vtipné to že ségra skoro celú cestu spala a o ničom nevedela. Všetci sme boli hladný a tak mama vytiahla chleba a rezne , podala ich mne a tatovi. Auto mi teraz pripadalo ako dom pretože sme stáli a viacmenej nás chránilo. Už sa stmievalo a tato bol strašne unavený a netrúfal si šoférovať a to isté aj mama takže sme sa všetci zhodli na tom že tu zostaneme a prespíme bohužiaľ v aute pretože najbližší hotel bol 5 kilometrov od nás. A tak sme si dali ešte niečo pod zub a každý si potom robil čo chcel. Ségra sa hrala s bábikami ja som si čítala tato si pozeral niečo na mobile a mama vyplňovala krížkovky. Po asi hodine sme sa začali všetci dosť nudiť pretože sme boli stále v aute a báli sme sa vystúpiť von. Rozhodla som sa že si zapnem na mobile dáta a napíšem babám.

Dada : Ktovie kde je tá Sarah... Aha vlastne ona je u babky.

Juja: No hej. Ktovie ako sa má.

Dada : Jeeej ona je teraz online! Asi už docestovali.

Ja : Ahojte baby. Nie nie nedocestovali sme trčíme teraz na poli a budeme tu aj spať.

Juja : Na poli ?!

Ja : Ja viem je to divné ale to je dlhý príbeh každopádne niesme ešte absolútne u babky.

Dada : Ale kde budete sakra spať ?!

Ja : No nemáme moc na výber. Budeme musieť spať v aute.

Juja : Štyria v jednom aute?! To nieje normálne!

Ja : Uvedom sa ! Nemáme na výber! Z auta ísť von nemôžeme pretože aai niekde pri nás je diviačica aj s malými a to by bol teda veľký risk. Tak kam teda máme ísť?

Dada : Fuuu. To teda nieje vôbec dobrá situácia...

Juja : Ale tak prečo ste na poli prečo nieste niekde v penzióne?! Prečo nieste vlastne ešte u babky?

Dada : Stačí ! Sarah proste nemôže za to že sa im toto stalo.

Ja : Juja moji rodičia neradi šoférujú v noci a proste počas cesty boli nejaké komplikácie...  Takže to prosím pochop. Radšej mi povedzte kde ste a ako sa máte.

Juja : Ja som u sesternice a mám sa fajne. Akurát mám čipsy mňam!

Ja : Juja! Nerob mi chute !

Dada : Ja som doma a hrám sa na počítači. A akurát si vychutnávam maliny. Mňam !

Ja : Nerob mi chute!!!

Dada : Tak ja idem ahojte !

Juja : Aj ja idem už tak ahoooj!

Ja : OK. Čaute!

Mali sme obavy. Nevedeli sme ako sa vyspíme. Spravili sme to takto. Keďže tato bol unavený najviac spal v zadu kde bolo najviac miesta, spala tam aj ségra. Ja som sa rozhodla že pôjdem do kufra. Mama si sadla podoprela si hlavu aspoň trocha o okno a zaspali sme. Ja viem, ja viem. Určite by normálny človek nespal v sede alebo v kufry auta. Ale nemali sme moc  na výber, tak sme to spravili takto. Zúfalé situácie vyžadujú zúfalé riešenia.

----------------------------------------------------------- V príbehu sú : Lolinda44666, julianaoao