Lie (Zayn Malik)

15. časť- PREPÁČ

Pomaly som otvárala oči a zvykala si na to nechutné svetlo, ktoré mi svietilo do mojich kukadiel.

„Hej, chalani, prebrala sa!“ začula som hlas, ktorý patril niekomu z chalanov. Typujem tak Liamovi. Počkať.. Liamovi? Kde som?

„Au,“ zajajkala som a dotkla som sa hlavy a poobzerala sa po miestnosti. Bledohnedá farba stien, tmavohnedý nábytok a pri dverách pätica chalanov. Zrazu jeden z nich pribehol ku mne a silno mi stisol ruku a priložil si ju k perám a jemne ma na chrbát ruky pobozkal.

„Prepáč mi to, nemyslel som to tak, prepáč,“ hovoril mi do dlane. Ruku som hneď od neho odtiahla a podoprela som sa.

„Z-Zayn? Au, č-čo sa stalo?“ privrela som oči a snažila som sa spomenúť. Hádka, dosť silné slová, upršaný deň, plač, zvonček, strieška.. slová, na ktoré som si spomenula, ale nevedela som ichnijako spojiť do seba.

„Ja.. pohádali sme sa a ty si ušla,“ pritisol si ma k sebe a silno ma objal. Už si spomínam. Áno, už mi všetko dáva logiku.

„N-nie som podchladená? Mysl...“

„Nie, čo si, čo ťa to napadlo? Preboha, Kiley,“ mávol rukou Louis a ostatní mu dali za pravdu.

„Podchladená určite nie si, toho sa báť nemusíš,“ prikývol Liam.

„Ja.. a kde som?“ znova som sa poobzerala po miestnosti a moje oči si všimli obraz, ktorý bol predo mnou, zavesený na stene. Ten tam pred pár sekundami nebol! Ten obraz.. prečo som na ňom ja a Zayn? „Kde to som?“ zopakovala som otázku.

„U nás doma,“ povedal Niall a pristúpil k posteli, na ktorej som pred chvíľou ešte ležala. Oči som nespúšťala z obrazu a chalani si všimli, že nedávam pozor, čo hovoria, ale rozmýšľam nad tým obrazom.

„Toto je Zaynova izba, pred asi dvoma týždňami si dal zarámovať túto vašu fotku a chcel si ju dať do miestnosti, ktorú má strašne rád,“ vysvetľoval Harry.

„P-prečo si ju nedal do našej izby?“ spýtala som sa. Zayn naprázdno preglgol a privrel oči a stisol mi ruku.

„Teraz nie, určite ti to budem musieť raz povedať, ale dnes určite nie,“ palcom ma pohladil po chrbte ruky a Niall, ktorý stál pri posteli, položil ruku na Zaynove rameno.

„Čo sa deje?“ začala som sa báť.

„Nie, nedeje sa nič, teda, bude sa diať, ale prosím! Nerieš to! Teraz sme hlavne radi, že sa ti nič nestalo!“ snažil sa ma upokojiť. Ale vycítila som, že niečo nie je v poriadku. Čo sa deje?

„T-tak dobre. A, aj ty prepáč,“ pozrela som sa na Zayna, „za to, čo som ti dnes povedala.“

„Nič sa nestalo, chápem, potrebovala si to zo seba dostať a asi máš aj pravdu, som bezcitná sviňa,“ sklopil zrak a chalani sa po jednom strácali z izby. Po chvíľke tu už nikto nebol, okrem mňa a Zayna.

„Nie, nie si sviňa, ale pochop, občas máš blbé správanie,“ priložil si moju ruku k ústam a znova ju pobozkal.

„Prepáč, princezná,“ potom si ju oprel o pravé líce, a privrel oči.

„Zayn, prosím, poďme domov,“ objala som ho a položila som hlavu na jeho rameno. Prikývol a vyšli sme von z ich domu. Ruka v ruke sme kráčali cez uličky upršaného Londýna. Celú dobu sme zo seba nevydali jedného slovka. Obaja sme mlčali, len sme si dávali najavo lásku stískaním rúk.

„Máš kľúče?“ spýtal sa ma, keď sme stáli pod strieškou nášho domu. Prikývla som a darovala som mu letmý úsmev a strčila som ruku do zadného vrecka na džínsoch. Podala som mu ich a on rýchlo odomkol a premočení sme vošli dnu.

„Idem sa prezliecť, určite som nachladnutá,“ objala som svoje telo rukami, aby som sa aspoň trochu zahriala a utekala som do našej izby.

„Uvarím čaj,“ počula som jeho hlas z kuchyne. No, som zvedavá, či sa mu to podarí. Ešte nikdy nič nevystrájal v mojej kuchyni. Joj, to bude ale škôd. Zatiaľ som si vyzliekla mokré tričko aj džínsy a dala som si na radiátor a zo skrine som si vybrala asi najteplejší sveter, aký som tam mala. Pretrepala som hlavou a prešla som si prstami cez vlasy.

„Tak ukáž, aký čaj si uvaril,“ posmešne som mu povedala, keď som vošla do kuchyne. Bol opretý o kuchynskú linku a nad niečím rozmýšľal. Prišla som ku nemu a jemne som sa nalepila na neho a vlepila som mu bozk na líce.

„Urobil som ti ovocný čaj, snáď ti bude chutiť. Len som nevedel, koľko tam chceš cukru,“ mykol plecom.

„Čaj si necukrím,“ usmiala som sa a vzala som do rúk horúcu šálku, ktorá mi príjemne hriala dlane. Premiestnili sme sa do obývačky a pustili sme si telku. Zayn vybral nejaký film a tak sme pozerali. Šálku som stále zvierala v rukách a oprela som sa o Zayna, ktorý ma hladil po mokrých vlasoch. Občas mi dal bozk na krk, plece alebo líce, inak sa venoval filmu.

„Hm, vynikajúci čaj. Ako si našiel, kde mám vrecúška čajov?“

„Prezrel som celú kuchyňu a našiel som. Kto hľadá, ten nájde,“ prikývol.

„To je opačné. Kto hľadá, nenájde, a kto nehľadá, ten nájde,“ pobozkala som ho a zachichotala som sa.

„Nemyslíš si, že si nejaká múdra?“ jemne sa nadvihol a šálku, čo som držala, položil na stôl a hľadel mi do očí.

„Nie, nemyslím si, hovorím, čo je pravda,“ brnkla som mu prst po nose a pritiahla som si ho ku sebe.

„Ja si to myslím,“ chytil ma za ruku a pritiahol si ma ešte bližšie a začal ma bozkávať.

***

Sooo... trochu kratšia časť, ale snáď sa vám bude aj tak páčiť :) btw, na mojom profile nájdete nový príbeh, tiež s Niallom. :) Môžete si prečítať :) xx