Lie (Zayn Malik)

10. časť- ĽÚBIM ŤA

„Odíď, inak ti ešte viac upravím ksicht!“ kričal Zayn a na krku mu bolo vidieť žilu. Josh pokrútil hlavou a otočil sa na päte a odišiel. Ešte niečo zakričal, ale nepočuli sme to, lebo akurát vtedy som zavrela dvere.

„Čo, o čom hovoril?“ zúžila som oči a zahľadela som sa na neho.

„Ja neviem,“ mávol rukou a terigal sa naspäť do obývačky.

„Zayn! Určite niečo vieš, inak by nebol taký. Čo sa deje? Čo mi máš povedať, ho-vor!“ dala som si ruky vbok a kráčala som za ním.

„Kurva Kiley! Povedal som že neviem čo ten idiot mlel, tak ma nechaj vydýchnuť! Nechcem, aby ti o mne povedal blbosti a potom na mňa zmeníš názor! To nechcem! Je to idiot, ktorý si chcel zvýšiť ego s tým, že natrepe na mňa sprostostí!“ posadil sa na pohovku a barle hodil na zem. Urobilo to veľký rachot a mne začalo biť srdce. Nie od lásky k nemu, ale od bojazlivosti. Bojím sa ho! Naprázdno som preglgla a utekala som do kúpeľne na prízemí.

„Ja.. Kiley!“ kričal za mnou, ale buchla som s dverami. Spustila som vodopád sĺz. Takto ešte po mne nikdy nekričal. NIKDY! Ani keď sa sem nasáčkoval a bol nechutne drzý. Sadla som si na malý koberček a oprela som si chrbát o vaňu a hlavu som položila na kolená a nechala som slzám voľný priebeh. Potrebujem sa vyplakať a potom mi bude lepšie, viem to. Verím Zaynovi, že Josh chcel na neho povedať samé nezmysli, ale inak by okolo toho nerobil také haló. Krista! Čo si ten chlap vôbec myslí?! Prečo mu chce zle? Prečo? Sakra!

„Kiley?“ jeho hlas bol omnoho miernejší, než pred chvíľou v obývačke. Neodpovedala som mu, len som ďalej plakala. Ďalej sa už neozýval. Bola som len rada, že ma nechal tak. Prešlo asi 5 minút a do kúpeľne vošiel studený vánok, čo naznačilo, že sem vošiel. Oh, prečo? Prečo ma nenechal tak?

„Kiley,“ vzdychol a posadil sa na vaňu, keďže on si nemôže kvoknúť. Kvôli nohe. Rukou hladil moje vlasy. „prepáč,“ šepol.

„A ja hlúpa som si myslela, že už po mne kričať nebudeš. Takto si po mne ešte nikdy nekričal,“ hovorila som tichým hláskom, keďže cez vzlyky sa hlasnejšie hovoriť ani nedalo.

„To som si myslel aj ja. Ale ten hlupák ma vytočil. Prepáč mi to.“ Zotrela som si slzy a postavila som sa zo zeme a posadila som sa na vaňu, vedľa neho. Pozerala som do zeme a po tvári mi stále tiekli slzy.

„Neplač, prosím,“ bruškami palcov mi zotrel slzy a objal ma. Hlavu som položila na jeho hruď a počúvala som tlkot jeho srdca a vdychovala som jeho krásnu vôňu.

O pár dní neskôr..

-Zaynov pohľad-

„Takže Zayn, teraz ma počúvaj!“ šepkal mi Harry. Sedel som na posteli a sledoval som ho, ako sa prechádzal po mojej izbe a nad niečím rozmýšľal.

„Hm?“

„Ešte dnes jej to povieš! Povieš jej o tvojich citoch ku nej, povieš jej, že ju ľúbiš a chcel by si to s ňou skúsiť! Samozrejme, ak by chcela,“ usmial sa kučeravec.

„Čo? A ty si sa zbláznil? Nič jej hovoriť nebudem! Ešte ma vysmeje,“ prekrútil som očami a sledoval cez okno prírodu. Obaja šepkáme, aby Kiley nič nepočula, keďže je doma.

„Fajn, keď to nepôjde po dobrom, teda podľa toho, čo som ti povedal, budem jej to musieť povedať ja. A poviem ti, krajšie je to počuť od osoby, ktorá ku nej niečo cíti, ako odo mňa, keďže si teraz budem pripadať ako tvoj hovorca.“ Kráčal ku dverám.

„Nie, zadrž! Tak, poviem jej to ja,“ povedal som s odporom a sklopil som zrak.

„Takto sa mi to páči! Neboj, budete spolu!“ usmial sa na mňa a prisadol si ku mne. „ale nesmieš sa chovať ku nej hnusne. Musíš jej pomáhať, i keď si dorantaný, musíš sa snažiť, aby vedela, že to myslíš naozaj a nestrieľaš si z nej.“

„Ale ja viem, nie som malý,“ zakrútil som hlavou.

„No neviem, neviem. Nesmieš na ňu kričať, iba ak tu bude nutné. Kebyže ti robí zle, vtedy krič, ale inak nie,“ zasmial sa a nad tou myšlienkou, že mi robí zle som sa musel zachichotať aj ja. Epické..

„Tak choď!“ ukázal prstom na dvere.

„Č-čo? Kam?“ vyvalil som na neho oči.

„Predsa jej to povedať, počkám ťa tu, utekaj!“ hnal ma.

„Preboha teraz?“

„Choď!“ už nešepkal a povedal to veľmi prísne, čo sa mi nepáčilo. Mne nikto rozkazovať nebude! Pozrel som sa na Harryho s výrazom WTF? A on mi daroval pohľad *le padaj a okamžite! No, mohol som si vybrať medzi dvoma možnosťami. Že to odmietnem a povie jej to on, alebo jej to poviem ja. Nečakal som ani chvíľu a vyšiel som z izby. Zhlboka som sa nadýchol a v mysli som si opakoval všetko, čo by som jej mohol povedať. Keď som už bol ako tak pripravený, trochu som ju okríkol, aby mi odpovedala, a dala mi možnosť zistiť, kde je.

„Tu,“ ozvalo sa z kuchyne. Pomaly som šiel za ňou a stále som si to opakoval. Nezvládnem to!

„K-Kiley?“ vošiel som do kuchyne a sledoval som ju, ako niečo varila.

„Áno?“ otočila sa ku mne a usmiala sa.

„Musím ti n-niečo povedať,“ zahryzol som sa do spodnej pery a privrel viečka.

„No, počúvam.“

„Ja..ty..no vlastne ja..“

„Prosím nekokci a povedz to na rovinu, lebo nedám pozor na večeru a nebudeme mať čo jesť,“ zachichotala sa.

„Fajn, takže, chcel som ti povedať, že...“

„Krista!“ otočila sa k sporáku a začala nad hrncom mávať utierkou. „prosím, nepočká to pár minút?“

„J-jasné, počká,“ pokúsil som sa o úsmev a odkráčal som do izby. Keď som za sebou zavrel dvere, Harry spustil milión otázok.

„Ale nie, poslala ma do riti,“ pokrútil som hlavou.

„Ak..ona ťa odmietla?!“ otvoril ústa a čudoval sa. Nad tou grimasou som sa musel zasmiať.

„Ale nie, povedala mi, že nech chvíľu počkám, lebo sa stalo niečo s večerou, varí.“

„No vidíš, tak utekaj tam, posaď sa a čakaj. Ona bude vedieť, kedy ti môže dať slovo!“ tlačil ma ku dverám a zavrel za mnou dvere. „Čo?!“ pokrútil som hlavou, keď ma vyvrel na chodbe. Tak som šiel tam. Sadol som si a čakal som.

„Dobre, už môžeš hovoriť, čo si chcel?“ posadila sa oproti mňa a pozerala mi do očí.

„Ja..ja, Kiley, vieš.“

„Prosím nekokci!“ napomenula ma a usmiala sa. Prikývol som.

„Ľúbim ťa,“ vysypal som to zo seba. Privrel som oči, aby som nevidel jej pohľad, ktorý by mi mohol ublížiť, lebo dobre viem, že jej odpoveď nebude dvakrát príjemná.

„A-aj ja teba,“ šepkala. Čo? Otvoril som oči a všimol som si, ako jej tvár naberala červenú farbu. Pozeral som s otvorenými ústami, a nevedel som, či sa mi teraz sníva.

„To myslíš vážne?“

„Áno, ja..“ zastavila sa a postavila sa zo stoličky a kráčala ku kuchynskej linke, o ktorú sa oprela. Tiež som sa postavil a pomaly som šiel ku nej. Bez jedného slova som sa nalepil na jej pery a privrel som oči. Nikdy som nebol šťastnejší..

***

Holá! :) Tak ste sa dočkali, sú spolu! :) Máte radosť? :D

Btw, 10 Votes ste nedali, ale nevadí. Ale dúfam, že táto časť zas nebude ukrátená o komenty a votes. páá :)