Lie (Zayn Malik)

1. časť- PODPIS

-Joshov pohľad-

Ešte v ten deň som si tesne pred zatvorením baru zavolal Kiley. Súhlasila, a už len som ju vyčkával. Čakal som, kým sa objaví vo dverách a začnem pred ňou hrať to nechutné divadielko. Len nech to všetko skončí! Už teraz mi je jej ľúto, ale 80 000 libier je 80 000 libier. Potrebujem to, preto som majiteľom baru a zároveň aj barmanom. Nemôžem si dovoliť zamestnanca, ktorému by som musel platiť a potom by som sám nemal nič.

„Ahoj, už som tu, čo si potreboval?“ usmiala sa na mňa a pozrela sa mi do očí. Tie jej prekrásne zelené kukadlá, ktoré sú plné prekvapení, smerovali ku mne.

„Ah- hoj Kiley. Potrebujem sa ti vyspovedať, lebo viem, že len ti ma pochopíš,“ sklopil som zrak a zaťal zuby. Musím to urobiť! Inak by mi aj oni mohli ublížiť.

„Jasné, som tu pre teba, hovor, o čo sa jedná?“ sadla si predo mňa a oprela sa lakťami o stôl.

„Nebudeme to takto naprázdno. Dáme si whiskey, na účet podniku,“ vzal som do rúk fľašu a položil pred seba dva poháriky.

„Nie, ja ti piť nebudem,“ odmietla a vystrela sa.

„Kiley, dievča, potrebujem to a nechcem, aby si ma videla opitého. Opijeme sa obaja, bude to lepšie,“ presviedčal som ju proti svojej vôli.

„Nie..“ začala.

„Kiley!“ napomenul som ju a ona už nehovorila nič. Hovoril som, ľahko ovplyvniteľná je.

„Tak dobre,“ tiež sklopila zrak a do jedného pohárika som nalial až po vrch Whiskey. Usmial som sa na ňu a pohárik som prisunul bližšie ku nej.

„Ja toto nemám rád, idem si pre niečo iné,“ otočil som sa a už som len počul, ako buchla pohárikom o pult a následne znechutený tón vydala z úst. Jeden pohárik už má za sebou! Vzal som fľašu, v ktorej bola čistá voda a nalial som si ju do pohárika, a tváril som sa, že je to alkohol. Ja nesmiem byť opitý.

„Dáme si ešte,“ videl som, že chce niečo povedať, ale skôr, ako stisla vydať čoby len hlásku, predbehol som ju.

„Tak fajn,“ mykla plecom a nalial som jej. Znova ho do seba kopla a znova vydala ten istý tón.

„Je dobre pálivá! Daj ešte,“ vystrela predo mňa ruku a čakala, kým ju obslúžil. Zatiaľ to ide lepšie, ako som plánoval!

„Ale nepreháňaj to!“ s úškrnom na tvári som naplnil znova ten istý pohárik a pozorne som ju sledoval. Keď už mala v sebe trochu dosť alkoholu, začala sa smiať. Vedel som, že teraz je tá správna chvíľa a spod pultu som vytiahol tie papiere a prezrel som si ich. Úplne dole na každom papieri boli voľné riadky, na podpis.

„Kiley, podpíš to,“ dal som jej do rúk pero a papiere som posunul bližšie ku nej.

„Č- čo tho jé?“ smiala sa a poobzerala sa po bare.

„Ch- chcem si adoptovať zvieratko a potrebujem tam aj tvoj podpis,“ povedal som prvú sprostosť, ktorá ma napadla. Šťastie je, že je pod vplyvom alkoholu a nebude to riešiť. Len sa znova zasmiala a jemne stlačila pero.

„Čo já neurob- lím pre teba?“ motal sa jej jazyk a ja som prstom ukázal, kde to má podpísať. Niečo tam naškriabala a aj tak som zistil, že je to jej podpis. Či je opitá, či triezva, vždy sa podpíše rovnako.

„Ešte tu a tu,“ ukázal som na ďalšie papiere a ona ich s úsmevom na tvári podpísala. Oh, ako mi je jej ľúto!

„Ale ššt, nikdy som ti nič nepodpísala,“ dala si prst pred ústa a zasmiala sa.

„Tak to bude dobre,“ povedal som si pre seba a papiere som schoval znova tam, kde boli. Kiley som následne zaniesol domov, do jej dosť veľkého domu, a dal som ju spať. Keď som sa vrátil do svojho menšieho bytu, osprchoval som sa a ľahol som si do postele. Celú noc som nemohol spať, len som premýšľal, čo všetko bude musieť Kiley pre nich robiť.

Na druhý deň som ich čakal v bare a netrpezlivo som klopkal pätou topánok.

„Tak sme tu, máte to podpísané?“ prišli tí istí muži a pozerali na moje ruky, v ktorých som držal ich papiere.

„Á- áno, hádam sa nič Kiley nestane,“ podal som im to a oni si to skontrolovali.

„Dobrá práca, peniaze vám hneď prinesieme, keď nasťahujeme Zayna ku nej. Báť sa nemusíte, ešte bude šťastná, že doma má celebritu,“ potľapkal ma jeden z nich po pleci.

„Ešte mi povedzte jej adresu,“ len som mlčal a bol som ohúrený tou sumou. Je to dosť peňazí, pre mňa. Na papierik som im ju napísal a oni sa znova vyparili. No teraz som si uvedomil, že som prezradil jej adresu za peniaze! Som to ja ale idiot!

-Kileyn pohľad-

Moja hlava! Praskne mi hlava! Chytala som sa za hlavu a prechádzala som sa po kuchyni a čakala som, kým mi zaberie tabletka. Josh ma k nemu zavolal, opili sme sa a pritom mi hovoril nejaký príbeh, čo si ani nepamätám.

Zrazu mi niekto zazvonil a mne to vyvolalo ešte väčšie otrasy v mojej hlave. Pomalým krokom som prišla ku dverám a otvorila som ich. Stáli tam dvaja muži s papiermi v rukách.

„Slečna Kiley... Jamel?“ jeden z nich sa zapozeral do papierov a potom na mňa.

„Hej, čo si prajete?“ oprela som sa lakťom o stenu a ruku som si položila na čelo.

„Prišli sme vám povedať, že ku vám dnes nasťahujeme Zayna. Prišli sme si len overiť adresu, dnes o druhej prídeme, pekný deň,“ otočili sa a kráčali preč.

„Čo prosím? Akého Zayna? Kto je to?“ zvýšila som na nich hlas, ale oni ma ignorovali. Nastúpili do veľkého čierneho auta a fičali preč. O kom hovoria? Kto je to? Koho chcú ku mne nasťahovať? Čo?

Veľa otázok mi plávalo hlavou. Moc som sa na ne sústrediť nemohla, keďže moja hlava je po menšom výbuchu. Ľahla som si na gauč a snažila sa ešte na chvíľu zdriemnuť si s pocitom, že tí dvaja muži čo tu boli, bolo len v mojom divnom sne. Vôbec neviem čo odo mňa chceli...

Silné klopanie na dvere ma zobudilo. Pozrela som sa na hodiny, ktoré boli zavesené nad televíziou. 15:50? Dosť dlho som spala! Môj chrbát..

Klopanie sa zopakovalo.

„Áno, však už idem,“ upravila som si rozcuchané vlasy a prišla som ku dverám.

„Slečna, dovoľte, inak vás zvalcujeme,“ prešiel so mnou ten istý muž, čo tu bol aj ráno, do stredu chodby a len som sa nemo dívala na pár ľudí, ktorý niesli do môjho domu plné tašky.

„Richard, teší ma, oddnes tu budete mať spoločníka, ktoré by si každé dievča želalo,“ vystrel predo mňa ruku. Môj reflex urobil to isté, a už sme si len potriasli.

„Ale, ale.. čo sa deje? Ja nikoho do domu nechcem,“ pozrela som sa na toho Richarda a potom na ľudí, ktorí stále nosili nejaké tašky do môjho domu. Zrazu, za nimi šiel nejaký 20-ročný chalan s barlami a pozeral sa do zeme. Keď už bol pri nás, Richard sa ozval: „slečna, toto je Zayn Malik, Zayn, toto je tvoja nová opatrovateľka Kiley,“ predstavil nás. Ten chalan odlepil oči zo zeme a pozrel sa najprv na toho pána a potom na mňa. Tie jeho čokoládové oči! Asi som sa zbláznila...

***

Ahoj! :) Tak máte tu prvý diel. Prepáčte, že je to zatiaľ o ničom, ale je to ešte len prvý diel a budem rada, ak si ho prečítate :) Za Vote alebo koment budem veľmi rada! :) Prepáčte za chyby.