Lie (Zayn Malik)

12. časť- FANÚŠIČKA

„Máte novú správu od ->  Josh“

Môj úsmev z tváre zmizol, keď som tú sms-ku otvorila.

„Chcem sa s tebou stretnúť, prosím, neignoruj to.“ Žiadny smajlík, prečo?! Mobil som hodila do perín a šla som do obývačky, skontrolovať, či naozaj upratali tak, ako Harry povedal.

„No, vy ma prekvapujete! Pekne ste tu upratali,“ pozerala som s otvorenými ústami na upratanú pohovku, vankúše na poriadku, stôl, na ktorom nebola rozliata cola, a pre moje prekvapenie, položili tam vázu s kvetinou a ani zem nebola od jedla. „som.. prekvapená.“

„To som rád, že si rada,“ prišiel ku mne Zayn a daroval mi bozk na líce.

„Vydržte chvíľu, ja padám, užite si to,“ žmurkol na nás kučeravý chalan a ja som ho zabíjala pohľadom. „Kiley, poznámka pre teba, nemysli na úchylnosti,“ vyplazil mi jazyk a vyparil sa z domu. Ako vedel, že som si myslela, že to myslel úchylne? To je nezmysel. Zayn sa len chichotal.

„Ty sa nesmej! Dobre viem, že to tak myslel,“ zúžila som oči a pichla som ho prstom do brucha, na čo zastonal. „ideme si dať tú večeru, čo som nám navarila.“

„Fajn, ako povieš, miláčku,“ položil si hlavu na moje rameno.

„Nehovor mi tak,“ striasla som sa a vošla som do kuchyne. Pomaly kráčal za mnou.

„A ako ti mám teda hovoriť? Chrobáčik?“

„To už vonkoncom nie! Normálne, Kiley,“ usmiala som sa a on sa zamyslel.

„Nie, ja ti vymyslím prezývočku, ktorá sa ti bude páčiť,“ prišiel ku mne a brnkol mi prstom po nose. Znova som sa musela usmiať. Určite to bude dobrý partner.

Vzala som dva taniere a naložila som nám večeru.

„Dobrú chuť,“ podala som mu to a on sa zalizol.

„Čo to je?“

„Nepýtaj sa a jedz,“ strčila som si do úst vidličku, na ktorom som mala napichnutý kúsok mäsa.

„Ale ja chcem ved..“

„Drž ústa,“ napomenula som ho a zachichotala som sa. Nasadil neutrálny pohľad, takže som nevedela, či je nahnevaný alebo v pohode. „Ty-ty sa hneváš?“ zosmutnela som.

„Ale nie,“ odsunul od seba tanier.

„Zayn, ja.. prepáč.“

„Neospravedlňuj sa, nejako ma prešiel hlad, idem si ľahnúť, dobrú noc,“ postavil sa a s barlami šiel do svojej izby. Chuť do jedla prešla už aj mňa. Čo sa mu stalo? Pred pol minutou bol v pohode a zrazu zmenil náladu? Šla som do izby a vzala som do rúk mobil a vytočila som Harryho číslo.

„Haló, kráska?“ ozvalo sa.

„Harry, čo je so Zaynom? Chová sa veľmi divne.“

„Ak- ako divne?“ zakoktal sa.

„Harold, ty niečo vieš! Okamžite mi to povedz, čo sa stalo?“ zvážnela som. On určite niečo vie, keďže je to jeho najlepší kamarát, ktorý ma chodieva vyžierať, keďže oni nemajú doma chladničku.

„Ja n-nič neviem, čo si, prosím ťa, ako je divný?“

„Ja neviem. Jedli sme, nechcela som mu povedať, čo to je za jedlo, zrazu už nemal chuť, postavil sa a šiel spať.“

„Poprial ti aspoň dobrú noc?“

„No, hej,“ mykla som plecom.

„Tak čo riešiš, kráska, on je len unavený z tak náročného dňa. Musel upratovať a však vieš čo má s nohou, nerieš to, on sa z tej jeho ‚depky‘ vyspí, a zajtra bude v pohode, uvidíš,“ upokojoval ma, ale veľmi sa mu to nedarilo.