8.

61 9 5
                                    


Pálili má oči zo sĺz. Všetko má bolelo, ľahla som si na posteľ. Všetko som si začala vyčítať. Kopala som nohami a kričala do vankúša. Stále som tomu nedokázala uveriť. Mala som v sebe zlosť a zároveň aj smútok. Postavila som sa a silno buchla do steny. Bolelo to, ale ja som tu bolesť necítila. Pokračovala som. Začala som mať päste od krvi. Málo to štipat ale ani to som necítila. Všetká bolesť bola v mojom srdci. Keď som niečo hltala bolel ma krk.
Prestala som. Len som sa oprela o stenu a šmykla sa dole. Hrozný pocit. Keby sa nestratil. Čo ak už nežjie?!

12.1.2017

Chceli to spraviť znova, ale utiekol som. Slzy mi tiekli prúdom. Utekal som ako som mohol. Išiel som do lesa, ten les čo je za potokom. Utiekol som tam a nich som už nevidel. Schoval som sa na ten najvyšší strom. Zaspal som tam. Znie to čudne ale je to pravda. Zobudil som sa večer keď bola zima. Musel som rýchlo vyliesť dole. Utekal som naspäť domov. Aby ma náhodou nechytili. Po ceste som spadol. Celé oškrete koleno a ruky tiež. Aj tak som sa postavil a bežal ďalej. Všetko čo píšem ani neviem načo. Keď toto píšem tečú mi slzy a všetko má začne bolieť. Mama povedala, že čo zažjiem mám napísať. Tak píšem ale načo?


Jej áno ďalšia kapitola, keď sa pýtala Ako ich píšem tak rýchlo, je to vďaka hudbe dám si sluchatka a na tú tému aj hudbu, takže ak je šťastná tak normálnu ale keď je smutná zapnem si smutnú, vtedy mám veľa nápadov.

Venovaná kapitola: maya282005
Áno zase tebe, ale teba mám asi najradšej, ale pssst 🙌😁

IceCat❤

Denník strateného chlapcaWhere stories live. Discover now