6.

64 12 3
                                    


Išla som do izby a zamkla sa. Náhrdelník som si dala na krk. Usmiala som sa ale zároveň aj plakala. A ja som preňho nič nemala. Bola som riadny sebec. Nechápem jak som sa tak mohla správať. Úsmev mi zmizol keď som si spomenula čo som bola za monštrum.

30.12.2016

Porezal som sa. Musel som. Myslel som si, že mi to pomôže. Mal som krvavé ruky a sedel v kúpeľni na zemi. Nemôžem za to. Proste som to spravil. Moje telo to asi potrebovalo. Ja neviem. Ale pomáhalo mi to. Ruky som si hneď utrel a odvtedy začal nosiť tričká s dlhým rukávom. Aby to nikto nevidel. A vtedy. Som sa začal správať inak. Bol som uzavretý. Bolo to na mne vidieť? Pochybujem keď si to rodičia nevšimli. Proste nikto.
Všetkým som bol ukradnutý. Bol som v škole len vzduch. Každú hodinu som pozeral na Cleo. Nemohol som prestať. Všimli si to. Tí chalani si to všimli.
Po škole ma zobrali niekam. Povedali že ja na ňu nemám a že mám prestať sa o ňu zaujímať kývol som. Len ma treskli o stenu a odišli. Bolela ma s toho hlava a chrbát hneď som utekal domov a ľahol si do postele. Áno. Rozplakal som sa. Ako malé decko. Bolo to jediné čo vo mne prudilo. Len slzy.

Vuuuuuuuu ďalšia kapitola 😂😂 Hmmmm táto kniha možno bude ešte dlhooo

Venovaná kapitola: maya282005

IceCat❤

Denník strateného chlapcaWhere stories live. Discover now