Denník strateného chlapca

7.

Tiekli mi slzy. Toto som už nevladzala. Nemohla som ďalej už čítať. Nechcela som. Ale ak ho chcem nájsť musím. A ja ho chcem nájsť. Zoberiem opatrne naspäť denník a otvorím. Nalistujem na ďalšiu stranu.

1.1.2017

Presne polnoc. Stihol som to :)
Moja mama s otcom ma pevne objali a popriali sme si šťastný nový rok. Keby som len ja mohol mať ten šťastný rok. Môžem o tom iba snívať. Nestane sa to. Šikana neprestala. Už sa cítim tak unavený a slabý. Robia sa mi už kruhy pod očami.

10.1.2017

Škola. Idem do školy a sadnem si do svojej lavice. Pocuval som učiteľku, ako niečo hovorila ale moc som ju nepočúval. Keď skončila škola som vyšiel von, e tu má chytili ti chalani. Odvleikli má do nejakéj miestnosti. Zapchali mi ústa. Vyzliekli má. Kričal som. Ale nikdo má nemohol počuť. Jeden mi držal ruky a potom ďalší dvaja nohy. Každý jednú tiekli mi slzy. Ten štvrtý si rozpisol nohavice. A ďalej nemusím písať. Vtedy som začal vzlykať, kričať a snazil som sa nejak hýbať ale nešlo to. Neboli Gayovia a ani ja. Len ten jeden bol nadržaný jak hovado!. Bol som znásilnení. Mám s toho traumu, nočnú moru. Každu noc som sa zobudil spotený a so slzami v očiach. Nedokazal som ani toto vymazať s hlavy. A odvtedy som prestal už aj komunikovať. Bol som len tichá osoba.

Držala som si ústa aby som sa nekričala. Vychádzali zo mňa aj vzlyky. Ne!! Ne! Nemohli mu to predsa spraviť. Ako to, že ho znásilnili. Prečo?! Nezaslúžil si to. Ako som si to nemohla všimnúť. Preto nebol ten ďalší deň v škole. On sa bál. Sakra! Keby som to vedela pomohla by som mu. A na políciu nemôžem ísť, lebo by mi zobrali denník, ale musím sa najprv dozvedieť kde je. A keby som ho našla. Čo potom?

Juj ďalšia kapča dúfam, že sa páčila. Bude ich ešte veľa a zajtra na 100% vyjidu 5 aj viac kapitol. 😂

Venovaná kapitola: Tarien1

IceCat❤