Ráno bolo viac než divné. Sedeli sme pri raňajkách bez jediného slova. Harry sa snažil o to, aby sa naše pohľady nestretli. Po včerajšku som sa cítila viac než trápne, takže som len ďalej mlčala aj keď som sa ho chcela opýtať na pár maličkostí ohľadom dnešného dňa.
Harry sa náhle postavil a na moje počudovanie ku mne po tom čo sa stalo včera prehovoril.
„ Donesiem ti ešte niečo?“ opýtal sa aj keď som mala pocit, že by radšej mlčal ďalej.
„ Nie, nie.. ďakujem...“
Bola som rada, že Harry začal komunikáciu skôr ako ja.
„ Á Harry.. kam teda pôjdeme?“ odhodlala som sa aspoň na jednu otázku, na ktorú som chcela počuť odpoveď.
„ Tak zobral by som ťa na jedno prekrásne miesto kde si rozhodne oddýchneš, ale to kde to je si nechám zatiaľ pre seba. No teraz ťa odveziem k tvojej mame, trochu sa s ňou porozprávaš, zbalíš si pár vecí a potom môžeme ísť tam kde si ešte chcela. Čakám ťa pri aute.“ Zvrtol sa a už som len videla zatvárajúce sa dvere. Pochopila som, že sa mám ponáhľať tak som odložila šálku od kávy do drezu a obliekla si jediné veci, ktoré som tu mala. Rýchlo som zamkla a zbehla dole, aby na mňa nečakal príliš dlho. Trvalo mi istú chvíľu kým som zistila kde Harry parkuje. Keď si ma všimol ako sa k nemu približujem radšej nastúpil do auta a čakal. Jemne som zrýchlila aby sa neuvaril v aute pretože bolo príšerne horúco. Nasadla som a on opäť bez náznaku aspoň začínajúcej konverzácie naštartoval. Dúfala som, že ho to prejde čo najskôr pretože mi hlavou blúdili rôzne veci. Najmä som sa zamýšľala nad tým, ako vysvetlím mame kde som bola a prečo som radšej ostala na noc u Harryho. Netušila som ako jej vysvetlím, že práve teraz odchádzam z Londýna a dokonca s Harrym. Vždy si rada domýšľala a toto bolo presne to prečo by na to domýšľanie mala dôvod. Stále si želala, aby som chodila s Harrym pretože bol vždy milý, sladký a neskutočný romantik neschopný ublížiť žene a nie to ešte oklamať ju. Liama nemala nikdy rada a po jeho smrti som mala dokonca pocit, že je dokonca rada, že odišiel z môjho života, a že Harry bude mať teraz voľnú cestu. Ona nikdy nechápala, že by som Harryho nedokázala nikdy milovať pretože bol môj najlepší kamarát a nič viac. Radšej by som sa vyhla celému stretnutiu s mojou mamou, ale to bolo viac ako nemožné. A teraz už naozaj nemožné. Vôbec som si nevšimla, že Harry už parkuje pred našim domom.
„ Tak teda choď sa porozprávať s mamou ja idem kúpiť letenky, pôjdem sa pobaliť a prídem opäť sem. Zbaľ si pár vecí a čakaj ma. Zatiaľ sa maj.“
„ A- Ahoj..“ odpovedala som a pomaly sa vybrala k dverám.
Skôr ako som k nim prišla z nich vyletela moja mama a bežala ku mne.
„ Ách Ellie, srdiečko moje, kde si sa mi to len túlala. Príšerne som sa o teba bála. A kde je Harry?“
„ Mami, mami prosím ťa upokoj sa. Všetko ti vysvetlím. Harry išiel kúpiť nejaké letenky pretože dnes odchádzame.“
„ Ako? Kam? Prečo ste mi to nepovedali skôr? Mohla som byť už pobalená teraz nič nestihnem. Á kedy nám to letí?“
„ Mami, my sme sa nepochopili.. odchádzam len ja a Harry.“
„ Oo.. idete spolu na prvú dovolenku? Po- počkaj.. vy dvaja spolu chodíte?? Prečo si mi to tajila? Veď to je úžasná novinka. To musíme osláviť..“
„ Mami, tak už sa konečne upokoj a počúvaj ma. Dobre?“
„ Dobre, dobre srdiečko ako chceš. Hovor.“
ESTÁS LEYENDO
Don't let him go, again!
FanficJej život by sa dal prirovnať k rozprávke.. No nie každá rozprávka sa musí končiť šťastne.. či áno? Čo má znamenať jeho návrat? Čo všetko bolo klamstvo? Jej život tvoria klamstvá a hlúpe ilúzie... no dokedy?
