„ Ellie, Ellie! Upokoj sa a povedz mi, čo tu robíš. Prečo plačeš? Prečo si v noci sama vonku? Prečo nie si doma? Tvoja mama sa o teba veľmi bojí. Povedala mi, že si odišla bez toho, aby si jej aspoň povedala kam ideš. Poď vezmem ťa domov. Si celá premočená ešte prechladneš.“
„H- Harry.. p- prosím ťa, n- nechcem í- ísť d- domov..“ – z posledných síl som zo seba dostala aspoň ako takú odpoveď. Celá som sa triasla, ústa som mala zmrznuté a pochopiteľne bolo nemožné, aby som zo seba dostala v tej chvíli viac.
„Prečo nie?“ – opýtal sa ma Harry a poriadne ma objal, čím mi dodal aspoň kúsok tepla.
„ N- nechcem a- aby m- ma m- mama v- videla t- takúto. S- sám d- dobre v- vieš, a- ako n- na t- tom j- je. N- nechcem a- aby s- sa t- trápila a- aj k- kvôli m- mne. „
„ Tak kam chceš teda ísť?“
„ N- neviem.. a- ale p- potrebujem s- sa p- porozprávať s n- niekým k- kto p- poznal L- Liama.“ Vedela som, že Harrymu môžem dôverovať. Bol to môj najlepší kamarát a okrem toho poznal Liam tak ako nikto.
„ Dobre , ako chceš. Ak ti to nebude vadiť tak ťa vezmem k sebe do bytu. Tam budeme mať pokoj. A zavolám tvojej mame a poviem jej, že si v poriadku, a že sa o teba viac nemusí báť. Súhlasíš?“ – povedal, jemne mi nadvihol rukami hlavu a pousmial sa.
Nepúšťajúc ho som len nemo prikývla. Opatrne vložil svoju hrejivú dlaň do tej mojej a nespúšťal zo mňa zrak. Napriek smútku v srdci som sa jemne pousmiala a túžila byť čo najskôr v jeho byte a povedať mu to čomu doteraz nerozumiem.
Cesta k bytu, kde Harry býval netrvala viac ako 15 minút. Celou cestou ani jeden z nás neprehovoril aj keď som na ňom videla, že mu hlavou behá snáď tisíc otázok.
Až pred dverami jeho bytu som si uvedomila, že som ešte nikdy nebola v jeho novom byte. Už podľa vchodových dverí som mohla usúdiť, že jeho byt je hotový luxus. Harry pomaly otvoril dvere a opatrne ma vtiahol dnu. Stále sme nič nehovorili, no keď si všimol, ako hľadím s otvorenými ústami na miestnosť pred nami, začal sa smiať.
„ Ellie, poď ďalej a nestoj v tej chodbe. Kľudne si to tu poobzeraj. Ja zatiaľ zbehnem do kuchyne po vodu.“
Naďalej som mlčala a opatrne postupovala do veľkej miestnosti, na ktorú som ešte doteraz od prekvapenia nemala slov. Všetko pôsobilo tak útulne no príšerne luxusne. Keďže som Harryho vkus poznala dosť dobre pomaly som začala zatvárať ústa. No hlavou mi behala otázka, na ktorú by mi v tejto chvíli dokázal odpovedať len a len on.
„Prosím ťa posaď sa a nestoj tu ako teliatko.“ povedal opäť s miernym smiechom a pomaly kládol tácku na nízky drevený stolík.
„ Jasné, jasné... a môžem sa ťa opýtať z kade si nabral peniaze na toto všetko?“ nedalo mi nespýtať sa.
„ Ehm.. tak ako niečo som si zarobil a nejaké tie peniaze mi požičali aj rodičia. No to teraz nie je dôležité. Idem zavolať tvojej mame, že si v poriadku a potom sa môžeme porozprávať o tom, čo si chcela. Zatiaľ sa napi vody ak máš chuť. Á ak máš viac chuť na džús tak si ho pokojne choď vybrať z chladničky.“ povedal rozpačito Harry a odišiel volať. Bola som prekvapená z jeho odpovede na moju otázku no mal pravdu.. to teraz nebolo podstatné. Aj napriek všetkému čo ma prekvapovalo na jeho byte mi hlavou vírila iba jedna jediná vec.
Harry volal zhruba 4 minúty a hneď na to ako ukončil hovor s mojou mamou pribehol ku mne aby som nebola sama. Sadol si na okraj bieleho koženého gauča a jemne sa pousmial.
„ Tak tvoja mama je už o niečo pokojnejšia. Povedal som jej, že zajtra jej porozprávaš všetko, čo sa v noci stalo, ale teraz by si bola radšej mimo domu, aby si oddýchla aj ona. Teda ak ti nevadí, že budeš spať tu.“
„ Nie , nie nevadí.. vlastne máš pravdu.. moja mama si potrebuje oddýchnuť.. ale ja nechcem prekážať ani tebe Harry.. na jednu noc si môžem zaplatiť izbu v hoteli. „
„ Prosím ťa Ellie, dobre vieš, že ty mi nikdy prekážať nebudeš. Nebudeš si platiť žiadnu izbu v hoteli. Ostaneš pekne tu u mňa. Jasné?“ povedal priam až naliehavo.
„ Tak teda dobre.. ďakujem ti.“ – povedala som a čakala, čo sa bude diať ďalej.
„ Takže, čo ťa to trápi?“ spýtal sa, pričom ma opäť chytil za ruku.
P.S. Každý koment a vote ma poteší :)
YOU ARE READING
Don't let him go, again!
FanfictionJej život by sa dal prirovnať k rozprávke.. No nie každá rozprávka sa musí končiť šťastne.. či áno? Čo má znamenať jeho návrat? Čo všetko bolo klamstvo? Jej život tvoria klamstvá a hlúpe ilúzie... no dokedy?
