Z Harryho pohľadu:
Rýchlou chôdzou som sa snažil dostať opäť do svojho bytu. Nemalo zmysel strácať čas s Ellie, ktorá odmietala prijať myšlienku, že by mala už navždy zabudnúť na Liama aj napriek tomu, že sa tvárila, že po tom túži, a že to, že ju milujem je presne to čo potrebuje, aby sa jej to konečne podarilo. Nikdy som pre ňu nechcel byť tým človekom, ktorý je pre ňu dobrý len vtedy keď potrebuje zabudnúť. Viem, že je to moja šanca získať si ju už navždy no predstava, že pri každom bozku, ktorý jej venujem možno myslí ešte na Liama, je odstrašujúca. Neviem aký zmysel má to, že spolu budeme chodiť ak ona nedokáže cítiť to isté, čo k nej cítim ja. Nechcem byť len niekto kto Liama nahradí na pár dní možno týždňov. No toto je boj. Buď vyhrám ja alebo Liam. Iná možnosť nie je a ja nedovolím, aby si ju Liam opäť získal...
Ak si ju dokázal získať on tak prečo by som to ja nedokázal? V čom je lepší on ako ja?
Pomaly, ale isto som sa približoval k svojmu bytu. Z vrecka som vyhrabal kľúče a odomkol dvere. Otvoril som ich a zasvietil. Bytom sa rozľahlo príjemné „romantické“ svetlo. Zhodil som kabát a podišiel k pultu s málom alkoholu, ktorý sa nachádzal v mojom byte. Nepil som často no teraz som na to chuť rozhodne mal. Alkohol vo mne prebúdzal všetku živočíšnosť. Teraz bolo hlavne základom prestať myslieť na Ellie. Aspoň jeden večer som chcel prežiť normálne ako každý chalan. Na gauči s dobrým jedlom počúvajúc pesničky alebo pozerajúc film, ktorý by aj za niečo stál nemysliac na baby a na sex. Podišiel som k chladničke a zúfalo sa po nej porozhliadal. Okrem jedného banánu, pomarančového džúsu a nejakého jogurtu v nej nič nebolo.
„ Tak zasa to ostane tam kde vždy.“ povedal som, vošiel do spálne a z nočného stolíka zobral mobil. Vytočil som číslo na jednu z najlepších pizzerií v Londýne a objednal si pizzu, ktorú som jedával stále. Teraz som mal pre seba zhruba pol hodinu. Zapol som si telku a zúfalo prepínal programy. Okrem nejakého záznamu z futbalu naozaj nič nešlo. S miernymi nervami som ju vypol a ovládač hodil na gauč. Vstal som a išiel si po pohár džúsu. Príšerne som sa začínal nudiť. „ Všetko mohlo byť iné keby sem prišla Ellie.“ Pohár som okamžite položil. „ Nie dnes už žiadna Ellie. Musím na ňu aspoň na chvíľku prestať myslieť.“ Pohár som ešte raz chytil do ruky a poriadne sa napil. Prázdny som ho vložil do drezu a opäť sa vybral smerom ku gauču. Celý zúfalý som opäť zapol telku a začal prepínať. „ Hovadina, futbal, film, film, somarina.. pesničky.. zasa nič..“ povedal som a pristúpil radšej k oknu. Nočný život som doslova miloval tak ako ona. Nikde nikto, tma.. všade plno miesta na premýšľanie.. „ Sakra, nechcem jej ublížiť. Nesmiem to robiť. Musím na ňu zabudnúť. Zabudnúť. Aj tak bude patriť len a len božskému Liamkovi.“ Z myšlienok ma vytrhlo zazvonenie zvončeka. „ Dobrý, pán Styles.. tu máte pizzu. Tak ako vždy.“
„ Ďakujem.“ povedal som, zobral pizzu, strčil mu do ruky peniaze a pekne krásne dvere zabuchol. Otočil som sa a vybral sa k stolu. Zomieral som od hladu. Skôr ako som stihol dôjsť k stolu zvonček opäť zazvonil. „ Čo ten kretén ešte potrebuje?“ povedal som a pizzu nahnevane hodil na stôl. Opäť som zamieril k dverám a pomaly no s miernymi nervami ich otvoril. Zrak som uprel do zeme no okamžite som ho začal zdvíhať a pozorne si obzerať osobu stojacu predo mnou. „ Ellie? Čo ty tu robíš?“
„ Rozmyslela som si to. Harry potrebujem byť s tebou. Platí ešte tvoje pozvanie na prežitie pekného večera vo dvojici?“ povedala a jemne a nežne sa pousmiala. Srdce mi horelo nedočkavosťou si ju opäť k sebe privinúť a pobozkať no hlava mi v tom samozrejme bránila a predsa len mala pravdu. Mala by odísť. Nesmie tu zostať, ale jej nedokážem povedať nie a poslať ju preč. „ Tak platí, ale nebojíš sa tu so mnou ostať celú noc sama?“ Opäť som nahodil jeden z tých výrazov, pri ktorom mi každé dievča leží pri nohách. Ellie sa začínala jemne červenať no to bolo naozaj rozkošné. Odpovedala mi otázkou s jemným provokačným podtónom čo spôsobilo, že som opäť začal myslieť na to na čo myslím každý večer- sex. Svoju dlaň jemne vsunula do tej mojej. Keďže moje myšlienky už opäť naberali erotický zmysel tak som si nemohol odpustiť pritiahnuť si ju k sebe. Znovu ma upozornila na to, že to možno trošku preháňam s prejavovaním chúťok.
YOU ARE READING
Don't let him go, again!
FanfictionJej život by sa dal prirovnať k rozprávke.. No nie každá rozprávka sa musí končiť šťastne.. či áno? Čo má znamenať jeho návrat? Čo všetko bolo klamstvo? Jej život tvoria klamstvá a hlúpe ilúzie... no dokedy?
