Don't let him go, again!

Don't let him go, again! 47.

*na ďalší deň skoro ráno*
* policajná stanica*

„ Niall, Niall mám to číslo na Robina.“ povedal Louis a podal Niallovi malý papierik.
„ Ďakujem. Teraz sa s ním musíme spojiť. Potrebujem, aby sme sa s nim stretli.“
„ Tak nečakaj a volaj.“
„ Choď za Lou a opýtaj sa ako sú na tom s kostýmami.“
„ Oukej.“
Louis vybehol z kancelárie a Niall bez váhania začal vytáčať Robinovo číslo. Po chvíli zvonenia to zodvihla nejaká slečna.
„ Prosím?“ povedala afektovane žujúc žuvačku.
„ Ehm.. mohol by som hovoriť s pánom Robinom Thickeom ?
„ A kto volá?“ 
„ Harvey Smith.“
„ Čo od neho chcete?“
„ Mám preňho ponuku, ktorú nebude môcť odmietnuť. Tak môžem s nim hovoriť?“
„ Áno.“
Chvíľu bolo ticho. Do Niallovej kancelárie sa vrátil Louis, no radšej mlčal.
„ O čo ide?“ ozval sa Robinov nevrlý hlas.
„ Mám pre vás výhodnú ponuku.“
„ Poznáme sa?“
„ Nie.“
„ Tak ako vám mám veriť?“
„ Myslím, že by sme sa mali stretnúť a zistíte, že máme rovnaký cieľ.“
„ V poriadku. O 2 hodiny príďte do mojej kancelárie. Adresu si zistite sám. Ak ste zohnali číslo, adresa bude pre vás malina.“
„ Samozrejme. Do skorého videnia, pán Thicke.“
Zložil.
„ Tak čo? Ako sú na tom? O 2 hodiny musíme byť uňho.“
„ Lou mi povedala, že všetko je hotové.“
„ Tak nestrácajme čas. Ideme.“ zavelil Niall a vyletel zo svojej kancelárie.
Mieril rovno k malej miestnosti na konci dlhej chodby, ktorá spájala všetky kancelárie na stanici. Rozrazil dvere a s jemným úsmevom hľadel na slečnu, ktorá sa práve snažila zabaviť svoju malú dcérku Lux.
„ Lou, musíme sa ponáhľať. Máme zhruba 2 hodiny.“
„ Nebojte sa. Všetko je hotové. Sadnite si, ihneď vás upravíme. Nikto vás nespozná, sľubujem.“
„ Tak nekecaj a pohni.“
Obidvaja si sadli do kresiel a čakali. Lou sa prestala venovať svojej dcérke a začala sa starať o Niall a Tomma.

Z pohľadu Robina:
* kancelária*
„ Kto to vlastne bol?“
„ Nejaký Harvey Smith, nepoznám ho.“
„ Ani ja.. no v telefóne znel zaujímavo. Povedal, že máme rovnaký cieľ a keďže mojim jediným cieľom sú v poslednom období len môj synček a Liam tak myslím, že to bude zaujímavá ponuka. Konečne sa mi ich podarí chytiť a navždy sa ich zbaviť.“
„ Páči sa mi, keď si takýto.“
http://media.tumblr.com/tumblr_magli4YQou1rbdkkfo1_r1_500.gif
„ Jade poď sem.“ povedal som a moja kráska ku mne okamžite pribehla.
„ Čo je?“
„ Dobre vieš, že ťa mám len na zábavu. Nesnaž sa ma tu baliť.“
„ To som pochopila už dávno Robin.“
„ Kde máš kamošky zlatko?“ povedal som a vysadil ju na stôl.
Rukami  som jej začal hladiť stehná a postupne zachádzal vyššie a vyššie.
„ Robin nechaj ma.“ povedala a prekrížila si nohy jednu cez druhú.
„ Nehovor, že sa ti to nepáči. Tak kde máš tie svoje kamošky?“
„ Netuším. A ak ťa zaujíma kde je Pezz tak si ju nájdi.“
„ Neznášam, keď žiarliš Jade. Dobre vieš, že Pezz je iná ako vy. Teda aspoň čo sa týka sexu.“
„ Buď ticho.“ povedala a vstala.
„ Maličká, nepochopila si kto tu má moc? Nenúť ma k tomu, aby som bol k tebe zlý. Naozaj to nerobím rád.“
„ Tak si začni všímať aj nás.“
„ Jade, okamžite sa vráť.“
Neochotne sa ku mne vrátila a zapozerala sa mi do očí. Silno som ju chytil za ruku a bolo mi jedno, že ju to bolí.
„ Jade, pochop konečne, že si pre mňa rovnaký nikto ako všetci. Nesprávaj sa takto ku mne, sama vieš čoho som schopný. Nezastavím sa ani pred vlastným synom a pred tebou by som určite nemal rešpekt, ani ten najmenší. Ak chceš odísť, prosím. Nedržím ťa tu.“
„ Robin prepáč, ale dobre vieš, že žiarlim na Perrie. O čo je lepšia ako ja? Nestačí ti to čo ti dávam ja? Dokážem aj viac, ver mi. Môžeme to vyskúšať.“
„ Hej, hej Jade.  Stačí. Nemám náladu na sex a ani na nežnosti. Odíď. Chcem byť sám. Okamžite. Pome, pome!“
Urazene sa na mňa pozrela a odkráčala preč.