Don't let him go, again!

Don't let him go, again! 36.

„ Ehm.. mami je ešte niečo o čom predpokladám nevieš.“
„ O čo ide dcérka?“
„ Ellie myslím, že teraz na to nie je vhodná doba.“ povedal Harry a ľútostivo sa pozrel na moju mamu.
„ Chcem, aby sa trochu odreagovala a Harry okrem toho už o dva dni to predsa príde tak asi by o tom mala vedieť.“
„ Môžeme to presunúť na neskôr.“
„ Nie Harry. Chcem to čo najskôr. A myslím, že mame takéto odreagovanie len pomôže.“
„ Tak o čo ide dcérka?“
„ No vieš.. splnil sa ti sen. Ja a Harry sme.. zasnúbení. Budeme sa brať už túto sobotu. Dúfam, že ma nenecháš v tento deň samú.“
Mama sa na nás so slzami v očiach pozrela.
„ Dcérka.. samozrejme, že ťa nenechám samú. Je to tvoj veľký deň. Pomôžem ti. Ale ako to všetko chcete do soboty stihnúť?“
„ Tak niečo už máme objednané. Teda dúfam. Treba poslať len pozvánky a musím si ísť kúpiť šaty. Chcela som ísť s tebou.“
„ Harry.. a.. pozveš tam aj svojho otca?“ opýtala sa mama môjho snúbenca, ktorý sa tváril všelijako len nie veselo.
„ Nie. Aj keď je to môj otec nemá právo tam vstúpiť.“
„ Ale ako mu v tom chceš zabrániť? Keď si niečo zmyslí tak to dosiahne tak či tak.“
„ Prisahám, že tam nepríde. Nedovolím mu, aby zničil všetko čo mám. Nezničí mi najkrajší deň môjho života.“
„ Mami no tak. Už naňho nemysli. Skús konečne prísť na iné myšlienky. Prosím ťa mamička.“
„ Dobre Ellie. Kvôli tebe sa o to pokúsim. A .. bude na vašu svadbu pozvaný aj Liam?“
Harryho výraz bol presne taký ako sa dalo čakať. Postavil sa a radšej podišiel k Louimu.
„ Mami prosím ťa nespomínaj Liama pred Harrym. A vlastne ani predo mnou. Nechcem naňho viac myslieť. V mojom živote je už len Harry.“
„ Prepáč, ale myslím, že ..“
„ Že ma Liam nenechá vydať sa? Áno mami. Viem a bojím sa toho, že prekazí svadbu. Bojím sa. Liam je toho schopný, aj keď.. po našom poslednom rozhovore .. možno ma už konečne nechá na pokoji.. dúfam.“
Mama ma chytila za ruku a pozrel sa mi do očí.
„ Dcérka naozaj Harryho miluješ?“
Chvíľu som premýšľala nad tým čo jej poviem. No ak by vedela čo naozaj cítim nedovolila by sa mi vydať.
„ Áno mamička. Milujem Harryho a Liam musím raz a navždy pochopiť, že prehral. Aj keď ho to bude veľmi bolieť.“
„ Choď za Harrym. Je už neskoro. Choďte domov a zajtra sa uvidíme. Pôjdeme vybrať šaty a rozpošleme pozvánky, dobre?“
„ Dobre mami. Dobre. Ale buď si istá, že ťa tu dnes samú nenechám.“
„ Ellie už sa cítim lepšie. Choď s Harrym a buďte si spolu kým môžete. Prosím.“
„ Nie mami dosť. Dnes budem tu s tebou, nenechám ťa samú.“
Mama sa len pousmiala no hlavu následne sklonila, aby som nevidela jej pohľad. Niečoho sa bála. Ale čoho? Prečo si mám užívať Harryho pokiaľ môžem?
Mamu som opäť pohladila a opäť prišla k Hazzovi, ktorý sa tváril, že tam vlastne ani nie je.
„ Harry prosím ťa prestaň. Dobre vieš, že milujem len teba, a to či to Liam pochopí alebo nie už nie je môj problém.“
„ Dobre Ellie.. nehovorme o ňom. Ideme už?“
„ Hazza snáď chápeš, že radšej ostanem teraz pri mame. Nemôžem ju len tak nechať samú po tom všetkom.“
„ Jasné. Chápem. Tak sa teda maj. Dobrú noc.“
„ Harry?“
„ Áno?“
„ To ma ani neobjímeš?“
„ Nie. Som unavený. Ahoj.“
„ Harry poď sem, okamžite!“
Harry pristúpil ku mne, ale nadviazať so mnou očný kontakt preňho bolo náročné.  Svoju dlaň som vložila do jeho a povedala: „ Harry prosím. Koľkokrát ti mám hovoriť, že ťa milujem? Ak by to tak nebolo tak by som sa určite nechcela stať tvojou ženou. Ja len .. jednoducho.. teraz nechcem nechať mamu samú. Bojím sa o ňu.“
„ Ellie nie ty prepáč mne. Som hlupák. Ja len chcem konečne vedieť čo sa všetko stalo. Prečo ma tvoja mama zachránila. O nič iné mi nejde. Sú veci, ktoré sám neviem a túžim ich vedieť no teraz tvoja mama nie je schopná povedať viac, a preto tu nemám čo robiť. A dobre vieš aký som, keď niekto spomenie toho.. no veď vieš. Verím ti, že ma miluješ. Prepáč.“
Neváhala som a objala ho. Stačilo mi vidieť Tommov výraz a radšej som ho prestala objímať.
„ Harry, mama nám raz všetko povie to som si istá.“
„ To dúfam. Tak sa teda maj. Zajtra sa dúfam vidíme.“ povedal Hazza a predsa ma len pobozkal. Radšej som sa jemne pousmiala a vyprevadila ho vonku. Louis kráčal za nami.
„ Hej Harry nemohol by si ma odviesť? Som tu pešo a nemám náladu ísť v takomto počasí iným dopravným prostriedkom alebo teda pešo.“
„ Jasné nasadaj. Tak ahoj El. Ľúbim ťa.“
„ Majte sa obaja. Harry zavolám ti. Milujem ťa.“
Počkala som dokým obaja nasadnú a potom sa zvrtla a vošla naspäť do domu k mame. Stále plakala. Bolelo ma ju takto vidieť. Prišla som k nej, chytila ju za ruku a nadvihla jej tvár.
„ Mami prosím ťa už neplač. Nech sa tu stalo čokoľvek prosím ťa už dosť.“
„ Ellie ja nemôžem. Robin nás všetkých skôr či neskôr zabije. Bojím sa všetkého čo sa môže stať.“
„ Nič sa nestane. Určite ho čoskoro chytia. Tým som si istá. Chytia ho a bude po všetkom.“
„ Nie.. dokým nebude Robin mŕtvy tak nebude pokoj.“
„ Mami môžeš mi povedať čo sa tu stalo?“
„ Nenúť ma, prosím.“
„ Musím to vedieť mami. Prosím ťa hovor.“
Mama sa postavila a utrela si slzy.
„ Čo ti mám povedať? Robin sem jednoducho prišiel a nútil ma spomínať. Donútil ma uvedomiť si všetko. Viem kto to naozaj je a ver, že ma to bolí. Bolí ma to ešte viac pretože sama dobre viem, že som bola voči niekomu nespravodlivá, teda čiastočne. Dcérka ja.. donútil ma spomenúť si na to ako veľmi som ho milovala. Na to ako som bola schopná preňho zomrieť. A.. vieš.. došlo medzi nami k niečomu čo sa už v živote nemalo stať. Aj keď som si najskôr myslela, že ma mieni zničiť, znásilniť a zabiť nie.. bol rovnaký ako pred 7 rokmi. Nežný a plný lásky.“
„ Mami ty si sa s nim vyspala?!“
Mama len bez slova prikývla a nechala slzy padať na zem. Nevedela som čo mám povedať.
„ Ako si mohla?“
„ Ja .. prosím ťa odpusť mi, ale ja ho.. milujem ho. Aj napriek tomu, že mi naháňa strach. Aj napriek tomu, že nikdy nemôžem vedieť kedy ma zabije. To čo je medzi mnou a nim je hra, ktorá sa nemôže skončiť šťastne. Aj napriek tomu, že ma takisto miluje to nenechá tak. Neodpustí mi to, že som utiekla ako zbabelá a tým porušila sľub, ktorý som mu pred svadbou dala. Aj keď som nevedela čo vlastne je som mu sľúbila, že pri ňom zostanem navždy.“
„ Ako by si mohla zostať pri vrahovi?“
„ Tak ako si ty chcela zostať pri Liamovi. Ani Liam nie je nevinný.“
„ Čo s tým všetkým má Liam?“
„ Toto ti nepoviem, nechcem, aby si to vedela.“
„ Mám právo to vedieť!“
„ Chcel zabiť tvojho otca. To ti nestačí? Chcel ublížiť tebe a kto vie komu ešte. Vieš a práve preto som nechcela dovoliť, aby si zostala s Liamom až do smrti. Je rovnaký ako Robin. Nevieš čo od neho môžeš čakať. Liam je typ človeka, ktorý sa takisto nezastaví pred ničím. Niekto kto nemá srdce.“
„ Buď ticho. Nepoznáš ho.“
„ Možno ho nepoznám, ale aj to málo čo o ňom viem mi stačí na to, aby som to o ňom mohla povedať. Dcérka ja ti nechcem zle. Ver mi. A veď okrem toho sa ideš vydávať za Harryho, tak prečo ťa tak zaujíma Liam? Nezabudla si naňho ešte stále, že?“
„ Je to len moja vec. A ak ťa to tak zaujíma tak áno. Nezabudla som naňho, ale v mojom živote už nemá  miesto. Preto sa v sobotu vydám za Harryho a navždy so všetkým skončím.“
„ To som rada zlatko. Miláčik prosím ja nechcem sa s tebou hádať alebo čo, ale musíš mi veriť.“
„ Ako ti mám veriť, keď si aj napriek všetkému schopná milovať Robina? Mama netuším čo je teraz medzi vami, ale mám pocit, že by som nemala veriť už ani tebe. Ak ho stále miluješ si schopná preňho urobiť čokoľvek, nemýlim sa?“
„ Možno áno, som.“
„ Preto nedovolíš, aby mu niekto ublížil. Myslíš si, že ak ho zabijú bude to tak lepšie, aby si sa nemusela báť, že ťa prinúti ublížiť niekomu z nás. Mama si schopná kvôli nemu zabiť aj mňa?“
„ To .. to by som v živote neurobila. Nikdy by som ti neublížila. Ani tebe ani Harrymu. To už by som radšej vlastnoručne zabila Robina. Aj napriek citom, ktoré k nemu prechovávam.“
Pokrútila som hlavou. Mala som sa naozaj začať báť aj vlastnej mami? Mala som tu ešte vôbec komu dôverovať? Nie.. vyzerá to tak, že v tejto chvíli sa bude musieť zmeniť moje správanie. Už nemôžem byť plachá a opatrná. Teraz už pôjde o všetko. No ja nikomu nedovolím, aby ublížil Harrymu alebo Liamovi. Nikomu. Aj keby som mala ísť proti vlastnej mame.
„ Mami prosím upokoj sa a nemysli na Robina. Spomeň si na to kto naozaj je a či ti je prednejší ako ja. Záleží na tom všetko čo sa stane. Len chcem, aby si vedela, že ak sa postavíš proti Harrymu, Liamovi alebo niekomu z ľudí, ktorým ide len o to, aby zničili Robina buď si istá, že sa postavíš aj proti mne a vtedy zabudnem na to, že si moja mama. Sama dobre viem ako je to niekoho milovať tak, že si schopná aj zabíjať. Nedopusť to. Prosím ťa.“
Mama na mňa vystrašene hľadela. Bolo jej jasné, že jediným svojim rozhodnutím ma môže stratiť. A to už navždy a aj napriek tomu, že je moja mama...
„ Dcérka neublížim nikomu kto je proti nemu. Som na vašej strane. A aj keď ma to bude bolieť som ochotná vám pomôcť s tým, aby ste sa ho navždy zbavili. Nedovolím mu viac vraždiť. Už viac nie.“
Jemne som sa pousmiala a sadla si na gauč. Aj napriek tomu čo cítila k Robinovi to bola stále moja mama. Žena, ktorá je schopná ísť proti vlastným citom len aby ochránila svoju dcéru a každého koho môže. Najmä Harryho, aj keď stále nevedno prečo.

P.S.: každý vote a komentík opäť len potešia :))