Don't let him go, again!

Prechádzajúc nočnými ulicami Londýna som sa snažila vnímať veci, ktoré by ma aspoň na malú chvíľu urobili opäť šťastnou. Znovu som si začala uvedomovať, ako veľmi milujem prekrásne vysvietený Londýn. Vietor sa pomaly zdvíhal a mne začínala byť zima. No mne už bolo všetko jedno. Konečne som sa cítila voľná a čiastočne šťastná. Bola noc, vonku ani jedna osoba a ja som si mohla užívať to čo som mala rada bez toho, aby som musela vnímať nenávistné a pohŕdavé pohľady. Avšak moja radosť netrvala dlho. Odišla vo chvíli, keď som si uvedomila, že som čoraz bližšie k miestu, ktoré mi neskutočne pripomína osobu, o ktorú som navždy prišla. Opäť som cítila, ako sa mi do hlavy a srdca dostáva smútok. Pocit, že som pred 6 mesiacmi stratila niekoho koho som milovala viac ako svoj vlastný život ma ničil. Znovu som pred sebou mala obraz z tej prekliatej noci. Udržať slzy bolo nemožné. Spomienka na rútiaci sa športiak vrážajúci priamo do stojaceho vlaku; rozbité čelné sklo; skrvavená tvár Liama, ktorého som sa snažila rýchlo vytiahnuť z auta; húkanie prichádzajúcej sanitky; posledné slová umierajúceho Liama v mojom náručí; pohľad ako sa ho všetci snažia zachrániť; zúfalého Nialla snažiaceho sa upokojiť ma a odviesť preč; zvedavé otázky ľudí obviňujúcich ma zo zavraždenia jedinej osoby, ktorú som naozaj potrebovala... Od tej noci sa len vyhýbam ľuďom, aby som nemusela počúvať ich choré výmysly, čo sa tej noci stalo. Doteraz nemám silu ani odvahu postaviť sa pred nich a vysvetľovať im, že sa mýlia... že by som nikdy nebola schopná ublížiť jedinému mužovi vo svojom živote. Keby som len mohla vrátiť čas. Vtedy by som nedovolila, aby sa to stalo. Keby som si len vtedy uvedomila, že Liam riskoval celý čas len a len kvôli mne, že vedieť príliš veľa môže ohroziť kohokoľvek z nás a najmä jeho. Aspoň som sakra mala namiesto neho zomrieť ja!! Tí ľudia majú pravdu. V podstate ja som na vine, že tu už so mnou nie je. Keby som sa do čerta nemiešala do jeho práce nemuselo sa nič stať! 

 Medzitým začalo pršať. Bola mi príšerná zima, ale nemala som silu dostať sa domov. Mokré vlasy sa mi lepili na tvár. Celá som sa triasla a snažila sa aspoň postaviť. Zrazu ma za plecia chytili čiesi hrejivé dlane a pomohli mi postaviť sa. Opatrne som sa obzrela a s plačom som sa tej osobe vtisla do náručia.

P.S. Každý koment a vote ma poteší :)