True LOVE (IH/LY II) -21-

4.6K 295 1
                                    

Na svojej FACEBOOKovej strábke som pozastavila tento príbeh na dobu neurčitú, kedže som si od neho potrebovala oddýchnuť. je to však ešte niekoľko dobrých častí teda vám ich sem budem hádzať, nebojte sa :) v piatok odchádzam na dovolenku ale ak tam budem mať signál, posnažím sa vám hodiť aspon nejaku tu jednu časť :)

ďakujem za votes a za narastajúcu čitateľnosť! :* ľúbim vás!!!!

Slečna Zoé Holland.

Týmto, ste srdečne pozvaná na udalosť tohto roka, ktorá nesie názov ~Maškarný ples~. Uskutoční sa dňa 17.7 o 19- tej hodine v sídle manželov Bertleyových,.

Táto pozvánka, slúži aj ako vaša vstupenka.

 (Doprovod nie je povolený)

 

Srdce v hrudi mi ešte stále bilo ako splašené, a prekvapenie sa rozlievalo celým mojím vnútrom, keď som si v obálke našla ešte kúsok papiera popísaný krátkym textom v úhľadnom rukopise.

Sme vskutku v očakávaní stretnúť ženu o ktorej naše uši v poslednej dobe toľko počujú. Ženu, ktorej šaty sa prirovnávajú k skvostom terajšieho svadobného umenia. Bude nám veľkou cťou ak naše pozvanie prijmete a strávite tento slávnostný večer v našom príbytku, v spoločnosti našich priateľov a ďalších veľmi vplyvných či nadaných obyvateľov nášho krásneho mesta. S pozdravom;

Trícia a Alfréd Bertleyoví

Och môj Bože! Práve držím v rukách pozvánku na Maškarný ples manželov Bertleyových! Tých manželov Bertleyových, ktorý sú najbohatším párom Británie. Tých, ktorý sa radia mezdi vrchol našej smotánky... A aby toho nebolo málo, mám tu aj osobný odkaz od nich v ktorom píšu že sa nemôžu dočkať momentu keď stretnú mňa! Zoé Holland, to obyčajné dievča ktoré ešte doposiaľ žilo svoj život neživot ďaleko odtiaľto a ani sa neodvážila snívať že by sa raz, niečo také mohlo stať v jej živote skutočnosťou...

*

„Takže si pozvaná na ten ples?“

Opýta sa ma Arielle, popri tom ako sedí oprosti mne, v malej no útulnej čajovni na rohu ulice. K svojim perám, zvýrazneným cukríkovo ružovým rúžom, si priloží porcelánovú šálku so vzorom kvetov a dopraje si výdatný dúšok lahodného zeleného čaju s tónmi vanilky.

Po tom, ako som obdŕžala tú obálku, bola som zmätená a nutne som potrebovala niekoho, komu by som mohla vyliať svoje srdce.

Ako prvá my na myseľ pravdaže prišla Bell, no tá skutočnosť že diaľka ktorá je medzi nami z nás už nerobí také priateľky akými sme boli predtým, ma zasiahla práve v tej chvíli. Vo chvíli, keď som potrebovala skutočného priateľa, ktorý mi poskytne nie len slová útechy, ale taktiež aj tíšivé objatie, či priateľské pohladenie.

A možno práve to je dôvod prečo teraz oproti mne sedí ona.

Arielle.

Žena, ktorá si ide brať prvého muža, ktorý mi kedy ukradol srdce.

No dokázala som sa povzniesť nad túto skutočnosť.

Nič iné mi neostávalo vzhľadom na to, že vskutku je to jediná osoba ženského pohlavia, v tomto nádhernom, no miestami upršanom Londýne, ktorú smiem spájať so slovom priateľka.

„Tiež som z toho bola prekvapená. Nemyslím si že sa na niečo tak nóblesné hodím.“

„Ale prosím ťa Zoé, prečo by si sa nehodila? Pozri, uznávam že je to šok, pretože Bertleyovci nepozývajú na svoje plesy len tak niekoho. Ale o to to je lepšie, čo nechápeš?“

Taktiež som sa načiahla za svojou šálkou s čajom. Stuhnuté prsty studené od nervozity som omotala okolo horúceho porcelánu, čo mi spôsobilo príjemné chvenie v ich článkoch . Priložila som okraj šálky k perám a pomaznala jazyk trpkou chuťou horkého čierneho čaju, s lahodnými tónmi červeného pomaranča a škorice.

Viečka sa mi slasťou privreli keď sa horúca tekutina prevaľovala po jazyku a láskala, dráždila chuťové poháriky.

Ešte stále som neodpovedala, hoc som vedela že Arielle čaká len na to. No úprimne?

Netuším čo jej mám na to povedať. Netuším, čo by som ja, obyčajné dievča z juhu krajinyrobila na všetkej tej paráde. V spoločnosti všetkých tých, po peniazoch prahnúcich a klebetami obkľúčených ľudí... veď to nie je môj svet?! Môj svet je nad čisto bielym, nepoškvrneným hárkom papiera a spoločnosť mi robí len ceruzka, uhlík a vlastná fantázia. Tak na čo mi je toto treba?

Lenže viem, že ak by som to takto vysvetlila Arielle, argumentovala by vetami typu ; Zoé ale niečo také sa nestane len tak niekomu, je to pocta! A vieš akú reklamu by si tým spravila svojmu podnikaniu? Mohla by si sa vyšvihnúť ešte vyššie ako si teraz! Veď to je sen dievča!

A ja by som to všetko počúvala so sklonenou hlavou a ušami červenými od hanby.

Ale.. v skutku, načo toľko námahy?

Veď vlastne ja ešte ani netuším či to pozvanie prijmem prepána?!

„Chápem čo myslíš Arielle... ale aj  tak. Ja tam nepatrím. Nie som z toho sveta.“

Sama dokáže počuť vo svojom hlase tú neistotu, nesmelosť, hnev ba dokhonca aj miernu zatrpknutosť. Nečudujem sa teda že Arielle položila šálku na tak isto kvetinovými ornamentmi pokreslený tanierik, načiahla sa ponad stôl a schovala vo svojej dlani jednu z tých mojich, ešte stále lebediacich na povrchu šálky.

Pocítila som jemný stisk ktorý vynaložili jej prsty na moji pokožku a nejakým zvláštnym spôsobom ma zahrialo pri srdci.

„Za to, do akej rodiny, do akej spoločenskej vrstvy či etnickej skupiny si sa narodila, nikdy nemôžeš Zoé. Možno sú ľudia ktorý hľadia na to. Na všetky tie materiálne veci spojené s oblečením, šperkmi, telefónmi, drahými autami či počtom núl na konte. Lenže svetu nejde len o to. Ide o to, ako si vieš sama zariadiť svoj život. Využiť kvality a plávať s prúdom tak, ako ti to vyhovuje. Akoby si bola ty pánom svojej hry. A ak by ťa tam, na plese Bertleyovcov niekto odcudzoval za to, že tvoji rodičia nemajú milióny na účtoch a že tvoje topánky neboli drahšie ako priemerný plat náhodne zastaveného občana, tak by to bol obrovský hlupák Zoé. Pretože možno nemáš vilu, päť aut v garáži a diamanty okolo krku, máš niečo čo polovica z tých ľudí nemá. Máš talent, zatiaľ čo oni sú radi že boli spomenutý v testamente. Nie všetci, to netvrdím ale väčšina. Teda, to čo ti chcem povedať je to, nevnímaj to čo si o tebe myslí tvoje okolie. Podstatné je to, čo si myslíš ty sama. A čo ti radí tvoje srdce....“

Prekvapene som zažmurkala a snažila som sa zahnať slzy, ktoré sa mi pomedzi tie nádherné slová hrnuli do očí.

Nikdy, v skutku nikdy mi nikto nepovedal niečo tak nádherné. Väčšinou som to bola ja kto dodával silu, entuziazmus či sebavedomie iným a o mňa sa nik nezaujímal. Veď som bola tá večne vysmiata Zoé, vždy pripravená a ochotná pomôcť kde komu.

A teraz..

Po tom nádhernom prejave ktorý Arielle práve predviedla, som si uvedomila jedno.

Že v tej nádhernej bytosti sediacej oproti mne, ktorej srdce má nielen farbu ale hlavne hodnotu toho najjasnejšieho a najdrahšieho zlata, som našla svoju spriaznenú dušu.

Svoju priateľku.

„Ďakujem..“

Šepla som k nej, a hoc sa mi dole lícom lenivo plazila zatúlaná sklovitá kvapka, na mojich perách svietil pravý, nefalšovaný úsmev.

„Tak strašne ti ďakujem...“

A nahla som sa ponad stôl, aby som jej venovala objatie.

Ďakujem...

 

True Love (I Hate/Love You II) ✔Donde viven las historias. Descúbrelo ahora