True Love (I Hate/Love You II) ✔

True LOVE (IH/LY II.) -12 + 13-

12.

Je zvláštne ako sa náš život dokáže obrátiť naruby doslova zo sekundy na sekundu.

Udalosť.

Rozhodnutie.

Zaváhanie.

Osoba.

Všetko toto a mnoho ďalších vecí sú faktory ktoré nám do života zasahujú a nútia ho, nie tooni sú ten dôvod prečo sa mení.

A je im úplne jedno či je správny čas.

Či daná osoba ktorej život prechádza transformáciou je dostatočne silná na to, aby uniesla všetky klady a zápory čo to obnáša.

A presne tak je to aj v mojom živote.

Prichádzajú rozhodnutia ktoré ovplyvňujú môj život natoľko, až je to neúnosné vzhľadom na záťaž, ale zároveň je to to najlepšie čo som mohla spraviť. Tu radím napríklad svoje rozhodnutie odísť z kolónie do Londýna a začať podnikať so svadobnými šatami.

Lenže, môj život neovplyvňujú len rozhodnutia.

Hlavnú úlohu v ňom majú totižto ľudia.

Smrť matky ma poznamenala presne tak ako aj môjho otca.

Potom tu bola/je  Bella. To nádherné, vysoké dievča zmiešanej pleti s neuveriteľne nepoddajnými vlasmi ktoré ma vytrhlo z trúchlenia po strate rodiča a dopomohla mi k nájdeniu stratenej rovnováhy, k návratu starej Zoé.

Potom tu bola/je Sunny. To malé,rozkošné dievčatko pre ktoré by som obetovala hoc aj celý život. To dievčatko ktoré pre mňa znamená všetko už len kvôli jej úsmevu.

Lenže, bol tu aj Ben. Človek ktorý v mojom živote dostal jasnú a nezameniteľnú prezývku-tornádo. Pretože vstúpil do môjho života rýchlo a nečakane.

Zastihol ma nepripravenú, slabú a neschopnú žiadnej konfrontácie. A nezaváhal využiť moju slabosť čím docielil to, že ma zničil. 

Zanechal vo mne obrovskú spúšť a zrazu.. zrazu bolo ticho.

Vraví sa že najväčšie ticho je pred vojnou lenže.. to asi ešte nepočuli ticho, ktoré je po skaze. 

Pretože až to je ticho, hodné veľkého –T- na jeho začiatku.

A teraz...

Teraz do môjho života vstúpil ďalší neobyčajný muž, muž s prímením Reed,  a ja som ešte stále neprišla na to,či je pre môj život prínosom, alebo prekliatím.

Pretože nie je všetko zlato čo sa blyští presne tak, ako pod lampou býva najväčšia tma.

13.

Nervózne prešľapujem z nohy na nohu a každých pár sekúnd moje oči utekajú k ľavému zápästiu kde ma ťažia hodiny. Medzi obočím sa mi automaticky vytvorila vráska keď som si uvedomila že vlak má už pól hodinové meškanie. 

Moja myseľ sa nedala zahanbiť a hneď vytvárala rôzne hrôzostrašné scenáre čo všetko sa asi mohlo stať...

Musela som ňou potriasť aby som sa všetkých tých doslova hororových obrázkov zbavila. 

Nohy mi od toľkého státia dreveneli no odmietala som pohnúť sa čo i len o milimeter a tým zmeniť miesto určenia.

Sľúbila si jej že ju budeš čakať tri kroky naľavo od veľkého červeného automatu na potraviny, tak tu stáť budeš!