True LOVE (IH/LY II.) -17-

4.5K 304 4
                                    

Máte to tu zlatíčka :* !! ďakujem Vám za vaše reakcieeeeéé! Ľúbim Vás neskutočne!! 

Zoé:

Celá nervózna som prešľapovala z nohy na nohu a očakávala, kedy sa tá malá potvorka ukáže. Z bytu odišla už pred vyše hodinou a stále jej niet- začínam mať mierne obavy. 

Snáď sa jej nestalo nič zlé! 

Predsa len.. tmavé, večerné ulice Londýna nie sú práve tie najbezpečnejšie...

Minútová ručička sa stále kĺzala ďalej a moje obavy narastali. Avšak, sľúbila som si že zbytočne nepodľahnem panike. 

Sunny je síce vo veku dieťaťa pred obdobím puberty, avšak jej psychická vyspelosť prekvapuje nejedného psychológa či školského poradcu teda... verím v tože sa problémom bude vyhýbať aspoň tak, ako všetkej tej malej hávedi zvanej hmyz.

Asi o pól hodinu neskôr, keď to boli už skoro dve hodiny od toho ako Sunny odišla z bytu, som to už nevydržala.Z vešiaka na chodbe som zvesila pekný, úpletový svetrík červenej farby, na nohy nazula čierne, pohodlné papučky Ugg a s mobilom a kľúčmi v rukách som opúšťala byt s cieľom- nájsť Sunny.

Aké však bolo moje prekvapenie potom, ako som otvorila ťažké vchodové dvere vedúce do bytového komplexu kde bývam a našla som ju stáť neďaleko od vchodu, rozprávajúc sa s nejakým neznámym mužom?

V mysli sa mi automaticky vybavili všetky tie reportáže o unesených deťoch. 

O znásilnení,obťažovaní či zneužívaní pedofilmi, nevraviac o všetkom tom násilí či nebodaj vraždách ktoré boli spáchané na tých čistých dušičkách...

„Sunny!“

Skríknem ich smerom a dokonca aj ja sama počujem tú potláčanú paniku v mojom hlase. Môžem vidieť ako sa jej drobné telíčko nedbalo osvetlené tlmeným svetlom pouličných lámp zvŕta za zvukom môjho hlasu.

„Zoé! Neuveríš koho som stretla!“

Nadšenie, radosť ba dokonca aj jemný náznak nehy je z jej hlasu cítiť aj na tú diaľku ktorá nás delí. Nedokážem si predstaviť ku komu neznámemu by bola schopná prechovávať tak silné emócie. 

Myšlienka na to, že neznámy muž pravdepodobne nebude až tak neznámy ma zvláštnym spôsobom ukľudní a vystraší zároveň.

Možno to je dôvod prečo zaváham a nepristúpim k dvojici.

„Mala.. mali by sme ísť hore. Už je neskoro a...“

„Ale no ták! Sľubujem že si zúbky umyjem bez protestov a dokonca si nechám rozčesať vlasy! Vieš že som Bena nevidela tak dlho...“

Jej veta, to meno mi ešte stále znie v ušiach. Naráža do mojich bubienkov a spôsobuje chvenie môjho tela.

To nemôže byť pravda! V Londýne žije niekoľko tisícok ľudí a ona natrafí práve na neho...?

„Ben...?“

Šepnem neistým hlasom do priestoru pred sebou a pritiahnem si svetrík bližšie k telu, hlúpo si uvedomujúc svoje vlasy nedbalo stiahnuté do vrkoča, tvár nepoškvrnenú make-upom a svoje strohé oblečenie na doma v podobe krátkych šortiek a padavého sivého tielka.

„Dobrý večer Zoé.“

Ben:

Stála tam, predo mnou. Hoc nás od seba delila diaľka dlhá niekoľko mužských krokov, vedel som si dokonale predstaviť jej jemnú vanilkovú vôňu sprevádzanú vôňou malín ktorá vládla jej vlasom. 

Presne si viem predstaviť aj to, ako sa jej krv nahŕňa do líc. Pokožku sfarbuje do jemnej ružovej a to ju núti klopiť jej nádherné oči nesmelo k zemi.

Ale...

Tak som ju poznal vtedy.

Pred rokmi.

Predtým ako dospela a stala sa z nej plnohodnotná, nádherná mladá žena.

„Tak smiem sa ešte chvíľku rozprávať s Benom? Prosím?“

Dodá ešte Sunny a vrhne smerom k nervóznej Zoé, pohľad šteňaťa.

Určite jej nedokáže odolať presne tak, ako nikto. Tá malá ma v sebe ešte viac charizmy ako pred rokmi. Jednoducho na nej človek môže oči nechať! A jej zvláštny,zmiešaný pôvod tomu dodáva len a len gráciu na viac.  

„Sunny ale ja zajtra skoro vstávam a začína sa ochladzovať, nechcem aby si nachladla...“

Pokúšala sa márne argumentovať pričom používala vskutku logické argumenty, lenže ako som sa v poslednej hodine a pól presvedčil, keď si raz malá Sunny vezme niečo do hlavy, tak ľahko sito z nej nevytlčie. 

Ibaže momentálne si do nej vzala to, že pobudne v mojej spoločnosti o niečo dlhšie ako jej Zoé dovolí. Len si nie som istý, či je to dobré, alebo zlé...

„Tak zavoláme Bena k nám! Spravíš nám tvoju neuveriteľne dokonalú horúcu čokoládu a všetci budeme spokojní! Ty,že budem v teple, nenachladnem a budeš si môcť ísť ľahnúť a ja keďže sa ešte budem môcť rozprávať s Benom!“

Po perách sa mi rozlial úsmev. Tak,tomuto sa vraví vynaliezavosť?!

„Ale no tak, nevymýšľaj. Už je večera Be.. Ben má už určite iné plány ako sedieť s tebou v obývačke a popíjať horúcu čokoládu. Teraz sa pekne roz...“

„Vlastne...“

Začnem neisto rukou si prehrabnúc už beztak strapaté vlasy. Áno, je pravda že dnešný deň bol až príliš náročný a že keď som odchádzal z práce neprial som si nič iné ako dostať sa čo najskôr domov, no predstava že budem vidieť kde teraz býva, ako býva, ako sa zmenila,dospela, bola zrazu na dosah a...úprimne? 

Bolo to až pekelne lákavé.

„... vlastne sa nikam neponáhľal a..tú tvoju čokoládu by som si taktiež rád dal.“

Na perách cítim úsmev. 

V bruchu zvláštny pocit. Mieša sa v ňom nervozita, nádej, napätie...

Vidím na nej, hoc stále cez tú diaľku keďže nepristúpila ani o krok bližšie, že je prekvapená. O nadšení v jej tvári smiem hádam len snívať no predsa len.. aspoň štipka toho radostného tónu by práve v tejto chvíli nezaškodila.

Och prosím ťa Ben! Ako sa má radovať, keď si sa jej vlastne sám od seba- nehľadiac na pozvanie Sunny-  vnútil do bytu? O pól desiatej utorkového večera?

Sledujem ako sa jej výraz mení a mám pocit že na malý, malilinký moment som to, tú očakávanú emóciu, v jej tvári skutočne zazrel.. ale smel by som to dať za vinu aj rúšku tme do ktorej sme zahalení či zlému, matnému svetlu dopadajúcemu na naše siluety.

Už, už otvára ústa že odpovie, keď nočné ticho pretne hlasité zvonenie môjho telefónu. Venujem obom svojim spoločníčkam ospravedlňujúci pohľad a bez toho aby som sa pozrel na meno volajúceho, neustále hľadiac na miesto kde sa črtá matný obrys tela Zoé, som prijal hovor a mobil pridržal pri uchu.

"Prosím?"

„Ben?“

„Arielle....“

A predstava večera stráveného v byte Zoé, s malou usmievavou Sunny a medzi dlaňami horúca šálka čokolády sa rázom zmenila na večer pri víne a sledovaní starých filmov objatí s mojou snúbenicou.

Osud..?

True Love (I Hate/Love You II) ✔Onde histórias criam vida. Descubra agora