True Love (I Hate/Love You II) ✔

True LOVE (IH/LY II.) -8-

 Tak sa hlááásim :) opäť Vám tu píšem nejaké tie moje keci, ale posnažím sa v skratke .. :) 

konečne som sa ako tak aktívne vrátila k písaniu tak teda dúfam že už budú aj tu časti pribúdať rýchejšie :) Pridávam Vám sem presne v tedy, keď pridám aj na moju stránku, aby som tu mala aspoň nejaký ten náskok ktorý je zatiaľ dobrý vzhľadom na dnes napísanú 22 časť :3

Apropo, ďakujem ta každé jedno prečítanie a za každý jeden komentár ktorý ste tu zanechali, a sná´d sa vám bude pokračovanie páčiť :*

Bee

VIII.

Bolo štrnásť hodín aj dvadsaťpäť minút piatkového dňa, keď sa zvonček zavesený nad dverami môjho obchodíka rozoznel oznamujúc mi nového návštevníka. Otočila som sa od stojanu na ktorom boli pripevnené vzorky čipiek a svoju pozornosť upriamila na vysokú krásnu blondínu odetú do naozaj krásnych krvavo- červených šiat s trojštvrťovými rukávmi a lodičkovým výstrihom.

„Arielle.“

Poviem a úsmev na mojej tvári nemusím vôbec predstierať.

„Zoé. Rada ťa vidím. Dúfam že nemeškám..“

Úsmev mi opätuje keď pokrútim hlavou na znak toho že nemešká.

„Tak sa pusťme do tých mier.“

Keď o pól hodinu na to,  na stôl pred bielou pohovkou v rohu miestnosti , pokladám dve šálky lahodného anglického čaju som pripravená na dlhý rozhovor o ktorom viem že ma čaká.

„Naozaj ťa neotravujem?“

„Naozaj nie. Na tento čas som mala objednanú len teba a voľno mám až do piatej pretože vtedy som pozvaná na kávu.“

„Pozvanie na kávu... oh povedz mi že to nie je to čo si myslím!“

Vyhŕkne zrazu a ja z jej tváre čítam skutočné a nefalšované nadšenie.

„No.. neviem ti odpovedať lebo neviem čo si myslíš.“

Poviem, načiahnem sa po horúcu šálu a perami jemne priloženými k porcelánovému okraju fúkam do vriacej tekutiny ktorej vôňa útočí na moje zmysly.

„No predsa Justin! Pozval ťa on že?“

Úprimne nie som dvakrát prekvapená že vie, alebo teda že predvída že som bola pozvaná práve od neho. Ešte stále vidím ako si nás včera premeriavala keď sme viedli náš tajný alebo teda nezmyslene šifrovaný rozhovor o mojej posteli.

No predsa len, jej poznámka ma prinúti k tomu aby som prekvapene zažmurkala a šálka ktorú som si pridržiavala pri perách spolu s mojimi rukami klesla na úroveň môjho lona.

„Och Arielle ja si nie som....“

Začnem no nie som si istá či vetu dokončiť.

Áno, je pravda že som vedela že sa chce rozprávať ale aj tak je pre mňa prakticky cudzím človekom.

Človekom ktorý si ide brať Bena...

„... ja vieš, nie som si istá či... vieš ani sa veľmi nepoznáme a...“

„Ou! Chápem a nemusíš sa báť Zoé!“

Povie a jej ruka sa natiahne k mojej. Nakoniec sa jej dlhé prsty zakončené perfektnou francúzskou manikúrou obtočia okolo môjho zápästia a jemne ho stisnú v upokojujúcom geste.