Okej, ten koniec neznášam, pretože si myslím že je na niečo takéto ešte skoro no... pardón teda ... :D neviem prečo som to tam teda dala O.O sama seba momentálne nechápem no hold, svoje myšlienkove pochody nechápem skoro nikdy :D :D
Apropo, prinášam Vám novú časť ;) :*
Zoé:
„Och to je tak nespravodlivé!“
Vpochoduje do chodby Sunny. Jej tvár je mierne ofučaná, líca naduté vzduchom, pery vyšpúlené. Chápem jej rozhorčenie. Nejakým zvláštnym spôsobom sa ocitá aj v mojom vnúti no snažím sa ho potláčať. Utešujem sa tým že je to takto správne.
Že to tak asi malo byť...
Možno to bol predsa len osud.
„Veď si konečne súhlasila! A on taktiež chcel prísť a zrazu mu zavolá tá...“
„Sunny?!“
Poviem naoko vážnym hlasom a vidím,ako jej oči farby horkej čokolády opíšu kruhovú dráhu.
„Chcela som povedať, že zrazu mu zavolá jeho snúbenica a po celej mojej snahe niet ani štipka výsledku! On sa jednoducho ospravedlní a odíde preč!“
Sledujem ako jej tenisky,práve skopnuté z nôh, putujú každá do iného rohu miestnosti.
S povzdychom si stiahnem úpletový svetrík z pliec a zavesím ho na drevený vešiak zavesený na stene po mojej pravici.
Chápem že je Sunny nahnevaná ba možno aj sklamaná. Ale pri tomto človeku si na to už mohla zvyknúť no nie? Veď pred rokmi odišiel taktiež bez jediného slova... a dodnes mu táto malá dušička nechýbala.
Podídem k nej, tvár ma stále ofučanú a výraz nahnevaný.
Ohnem nohy v kolenách čo spôsobí že si čupnem a teraz som tvárou na rovnakej úrovni ako ona.
„Sunny zlatko pochop to. Arielle je Benová rodina. Je to žena po ktorej boku bude už čo chvíľa tráviť celý svoj život. Ona, nie my...“
Vravelo sa mi to neskutočne ťažko. Pri vyslovení týchto slov som mala pocit, akoby časť, dobre skrytá časť môjho srdca práve stratila aj to posledné zrnko nádeje ktoré v nej doposiaľ žilo.
„Teba to absolútne netrápi? Že je s ňou? Že si mohla byť na jej mieste a teraz sa mohol ponáhľať k tebe domov?“
Po jej slovách mi chrbticou prejde mráz.
Bolí to...
„Ani si nevieš predstaviť ako neskutočne to bolí Sunny. Ale je to moja chyba. Vidím že sa pohol ďalej a nevyčítam mu to, pretože on robil všetko pre to, aby si ma vtedy udobril. To len ja som bola taká neskutočne hlúpa. A teraz musím sledovať ako si chystá svadbu s niekým iným teda.. áno Sunny, bolí to, ale zároveň som šťastná že našiel niekoho, kto ho dokáže spraviť šťastným."
Sledujem ako sa výraz v jej tvári mení. Oči jej jemnejú, črty nežnejú.. zrazu je o niekoľko rokov mladšia.
„Prepáč mi to..“
Po líci jej stečie slza a hneď na to môžem cítiť jej drobné paže omotané okolo svojho krku a teplé líce pritisnuté k môjmu krku.
Čo človek mal,
si uvedomí až keď o to definitívne príde...
Na druhý deň, okolo piatej poobede- pár minút pred záverečnou, sa otvorili dvere na mojom obchodíku a zacengal zvonček čo značilo príchod nového zákazníka. Aké však bolo moje prekvapenie keď som pred sebou zbadala stáť vysokého, široko ramenného muža odetého do značkového, perfektne padnúceho obleku.
„Č- čo tu robíš?“
Dostanem cez panikou stiahnuté hrdlo. Jeho som tu vážne nečakala.
„Ehm.. Ahoj Zoé.“
Vyhŕkne a vidím na ňom že je nesvoj.
Zvláštnym spôsobom je mi jeho nervozita príjemná.
Neodpoviem, hoc viem že ho to vyvedie z miery.
Len nedbalo povytiahnem pravé obočie vyššie ako to ľavé v nemej otázke.
„Ja.. prišiel.. prišiel som sati ospravedlniť.“
„Ospravedlniť? A za čopresne?“
Moja tepová frekvencia sa zrýchľuje z čoho som mierne vykoľajená. Prekrížim si ruky na prsiach čím si dodám pocit miernej nadradenosti.
„Uh.. veď ty vieš..“
„Zdá sa ti že vyzerám tak, že rozumiem za čo sa mi ospravedlňuješ?“
Je na ňom vidieť že s takouto reakciou nečakal. Vlastne, ani ja som nečakala že by som takto reagovala. Panebože Zoé bol to len hlúpy telefonát!
„Ja.. Za ten večer a ..ten telefonát..“
„Och, ty myslíš za ten večer kedy si ma pobozkal s tým, že mi na druhý deň zavoláš ale nezavolal si? Alebo myslíš to že si sa neozval niečo cez týždeň?“
Nič.
Mlčí.
Odozvou na moje otázkyje mi ticho čo ma nahnevá ešte viac.
„Pozri Justin ja nie som jedno z tých dievčat pobaviť, použiť, odhodiť. A naozaj ním ani netúžim byť. Mohol si mi povedať rovno ak ti šlo len o to, nemuseli sme hrať celé to divadlo. Bola to škoda nášho času a,...“
„Nie, nie Zoé tak to skutočne nebolo ja.. skutočne som sa ti chcel ozvať ale nemohol som. Viem že použiť výhovorku typu: nemal som čas je hlúpe pretože, nebudem klamať, niekedy sa mi našla nejaká tá časová medzera ktorá by stačila či už na SMS alebo telefonát ale.. bol som ti otcovi. Nie je na tom najlepšie, zdravotne, a ja som mu chcel pomôcť. Chcel som byť pri ňom aj psychicky, nie len fyzicky a to by sa mi nepodarilo ak by som jednostaj myslel na teba. Viem, že je to chabé ospravedlnenie ale vec že je to pravda. Ver mi..“
Sledujem ako predo mnou stojí.
Snažím sa v jeho tvári nájsť náznak toho že klame, avšak nič nevidím. Jeho oči sú veľké, lesklé a úprimné.
Pocítim slabé bodnutie neďaleko srdca.
„Povedz mi jeden jediný dôvod,prečo by som ti mala veriť.“
Šepnem pomedzi pery a sledujem ako sa ku mne približuje. Oči ma stále neskutočne úprimné, mäkké a hrejivé.Keď už stojí pred mnou- ešte stále mlčky, načiahne pravú dlaň a zamatovou pokožkou ukazováka a prostredníka obkreslí líniu môjho líca.
.
.
.
.
.
.
.
„Pretože ťa milujem.“
YOU ARE READING
True Love (I Hate/Love You II) ✔
RomancePríbeh Zoé Holland pokračuje. Čo sa stane, keď sa dávno roztrhnuté cesty ctižiadostivého a namysleného Benjamína Reeda a nežnej Zoé Holland spoja po rokoch? Čítajte v pokračovaní príbehu I Hate/Love You - True Love
