Po týždni máme novú časť cukríky moje a poviem vám... fúú ono sa nám to začína trošilililinku rozbiehať! :* ... konečne sa moja múza pohla a po dlhých trich mesiacoch som KONEČNE napísala dvadsiatu časť tohto prbehu .. ak mi to pôjde dobre, a budem mať čas na písanie, bude môcť pridávať častejšie aj tu :*
... snáď sa vám nová časť bude páčiť, pretože pozor pozor- NOVÁ POSTAVA KTORÁ EŠTE RIADNE ZAMIEŠA KARTY :3
... Pekné čítanie prajem - Bee
„Ja som tu bola prvá!“
„Ale ja sa ponáhľam!“
„A ja sa neponáhľam?“
„Určite nie viac ako ja!“
„Mám taký pocit že ani jedenz vás sa neponáhľa na toľko, že na seba stíhate hulákať ako malé deti!“
Vstúpi nám do veľmi inteligentného rozhovoru pán za volantom- teda taxikár.
Musela som privrieť oči a nosom vtiahnuť do pľúc dostatočné množstvo kyslíka.
Mala som toho dosť.
Bolela ma celá Zoé, dochádzala mi trpezlivosť,moja lekárka dnes neordinovala a zajtra ma čaká to stretnutie s Arielle. A aby toho nebolo málo, ešte sa mi nejaký namyslený,vymodený idiot, strašne sexi idiot, snaží ukradnúť môj taxík!
Kde to dopekla sme?
Vari už muži v dvadsiatom prvom storočí nevedia ako sa správať k ženám?
Nevedia byť gentlemani?
Rýchla a jasná odpoveď?
Nie,nevedia.
S prudkým výdychom som otvorila oči a pozrela som sa na toho mladého, rozčúleného muža. Nemala som náladu,nemala som síl hádať sa s ním viac.
Túžila som len po jednom.
Po mojej milovanej postieľke.
„Uh! Tak fajn, nech vám padne na úžitok!“
Poviem rýchlo a predtým ako sito stihnem rozmyslieť opäť stláčam kľučku a otváram ťažké dvere.O pár sekúnd na to stojím opäť na ulici a v hlave vysielam blesky všade naokolo pri predstave skoro štyridsať minútovej cesty, podotýkam pešou chôdzou.
Zmierená so svojim osudom sa spustím dole ulicou, keď za sebou začujem akýsi krik no rozhodnem sa mu nevenovať pozornosť.
„Hej! Hej vy!... počkajte! Pardon,hej! Čo ste hluchá?“
Zrazu na svojom lakti pocítim silný stisk mužskej dlane no pred tým ako stihnem spanikáriť a v hlave sami vybavia všetky chmaty z hodiny sebaobrany, si ma dotyčný mladý muž otočí a ja v ňom spoznám chlapa z taxíka. Z taxíka?!
„Prosím? To ste volali na mňa?“
Opýtam sa celá zmätená. Vzhliadnem mu do tváre a uchváti ma tá nebesky modrá s jemnými zelenkavými fliačikmi pri zreničkách. Dlhší, rovný nos, ostro rezaná mužná sánka, jemný náznak strniska po perfektne chudých lícach a dve plné, ružovkasté vankúšiky ktoré doslova volajú po bozku.
Dobre, musím uznať že tento chlap je jeden z tých najkrajších akých som kedy videla. Pery sa mu roztiahnu do úsmevu keď spozoruje že si ho premeriavam no on sám si ma už dávno prehliadol,dokonca mám pocit že oveľa dôkladnejšie ako ja jeho.
„Som Justin, teší ma.“
Pustí mi lakeť a načiahne predo mňa dlaň v náznaku zdvorilého gesta pri zoznámení sa. Váham, nie som si istá či je vhodné povedať svoje meno úplne cudziemu človeku ktorý mi vlastne ukradol taxík, no keď sa pozriem do jeho veľkých ba skoro detských očí, nejde mi odmietnuť ho. Vložím svoju malú dlaň do jeho veľkej a hrejivej a jemne ju stisnem na znak prijatia jeho ponuky na zoznámenie sa.
„Zoé. Teší ma.“
( *Bááš* muahahahaaa! Prepáč Simi!! :* )
Moje pery nasledujú jeho príklad a taktiež sa roztiahnu do úsmevu. Hoc rozpačitého,no úsmevu.
Neuvedomujem si že naše dlane sú stále prepletené. Jeho dotyk je mi príjemný, no predsa len jedna malá časť mňa,tá racionálne uvažujúca mi pripomína moju frustráciu, únavu a to že stojím uprostred ulice stále s prakticky neznámou osobou opačného pohlavia.
Cítim ako sa mi do líc nahŕňa teplo a moje rozpaky naberajú na sile.
„Ehm... vidím to tak že ten taxík si nakoniec nevzal ani jeden z nás...“
Poviem a opatrne si vyvlečiem ruku z jeho zovretia. S milým úsmevom si prehrabne vlasy čo vyzerá naozaj neskutočne... príťažlivo a usmeje sa na mňa spod mihalníc.
Moje vnútro prekvapene lapá po dychu.
Panebože ten chlap so mnou tak nehanebne flirtuje!!
A ešte väčším šokom pre mňa bolo zistenie, že sa mi to vlastne.. páči!
„Očividne. Inak, ospravedlňujem sa za to že som ti tak do toho taxíka vtrhol ale naozaj som sa ponáhľal.“
„Tak asi nie tak veľmi keďže tu teraz stojíš predo mnou miesto toho aby si sedel v taxíku a už bol na ceste.“
Opäť si venujeme úsmevy. Je to..naozaj zvláštne.
Niečo na tom mužovi, Justinovi ma núti cítiť sa pri ňom akoby som ho poznala už roky a to sa mi veru nestáva často.
Vlastne,skoro nikdy..
„Vlastne, mal som ísť vyzdvihnúť bratranca a jeho priateľku.Nič vážne akurát že ma asi zabije keďže meškám.“
„Tak to aby si sa ponáhľal nie? Ja už aj tak pôjdem.“
„Domov?“
S úsmevom mu kývnem hlavou na znak súhlasu.
„Ale čo? Niekto ťa tam čaká?“
„A predstav si že áno.“
Je to, akoby som si vôbec neuvedomovala ako detsky ba priam neprimerane svojmu veku sa správam. Jednoducho a bez ostychu mu vyplazím jazyk na čo sa okolím rozoznie jeho veselý smiech.
„A smiem vedieť kto?“
„Moja posteľ!“
Opäť sa veselo rozosmejeme.
Naozaj je to akoby sme sa poznali už dlhé roky. Dokonca som zabudla aj na únavu ktorá ma ešte pred chvíľou kruto zmáhala.
„Počuj Zoé, ja...“
Zaujato počúvam čo vraví. V hlave som si predstavovala nekonečné množstvo námetov toho čo mi chce asi tak povedať, no bolo to akoby mu nebolo súdené dopovedať svoju myšlienku.
„Justin?“
Ozvalo sa spoza môjho chrbta a pozdĺž mojou chrbticou prešiel mráz.
No to si snáď...
YOU ARE READING
True Love (I Hate/Love You II) ✔
RomancePríbeh Zoé Holland pokračuje. Čo sa stane, keď sa dávno roztrhnuté cesty ctižiadostivého a namysleného Benjamína Reeda a nežnej Zoé Holland spoja po rokoch? Čítajte v pokračovaní príbehu I Hate/Love You - True Love
