True Love (I Hate/Love You II) ✔

True LOVE (IH/LY II) - 32 -

Bábiky, máte novú časť :)*

Páni, v pôvodnom pláne mala ešte pokračovať ale.. ja som prosto ja a musela som tam dať niečo úplne iné ako som zamýšľala :D ... no jedno vám poviem, TEŠTE SA NA ĎALŠIU ČASŤ! 

vzhľadom na to, že my štvrtáci máme na našej škole klasifikačnú poradu UŽ teraz 27, nová časť bude pravdepodobne až takto o týžden :/ už z nej mám niečo napísané ale... predsa len :) teda bábiky o týždeň (piatok- nedeľa) sa môžete tešiť na ďalšiu časť :)

A teraz, dôležité rozhodnutie, do konca Apríla tu máme aj koniec TL :) o ktorom som sa konečne definitívne rozhodla aj za pomoci mojej geniálnej Simonky (ďakujem zlatí!!!!) 

Tak teda, skoniec mojich rečí, šup šup čítať :) snáď sa vám to bude páčiť a už vopred ďakujem za každý jeden komentár, vote ale aj za zhliadnutie :3 ľúbim vás,

Vaša a len Vaša Bee :)*

*******

32.

 

  Celá nervózna som za sebou zavrela sklenené dvere lekárne. Tie tri zdanlivo neškodné balíčky robili moju tašku ťažšiu o niekoľko kíl. A aby toho nebolo málo, mala som pocit, akoby všetci okolo mňa vedeli čo sa deje.

  Bola som s nervami v koncoch už od piatka, keď som to zistila. Nebyť Bell, ktorá pri mne ostala každú sekundu víkendu, pravdepodobne by som vážne skúšala zemskú príťažlivosť z môjho balkóna. Myslím, že nikdy nezabudnem na jej výraz v tvári keď po prvýkrát zbadala moje modriny. Chcela som sa vyhovoriť na nešikovnosť, prepad ba hocičo podobne stupídne, no keď som sa pozrela do jej tváre, do tváre dievčaťa ktoré je po dlhé roky mojou najlepšou priateľkou, nemohla som klamať. Neviem však čo bolo ťažšie. Či to, že som to všetko musela vravieť nahlas a v tej chvíli som si uvedomila že je to vážne skutočné, nie len nejaká hlúpa nočná mora. Alebo to ,čo som videla v jej tvári. Prisahám na všetko čo mi je sväté, že ak by sa Justin objavil v jej dosahu, v mahu sekundy by voňal fialky odspodu. No aj tak, najťažšia časť toho všetkého, bolo donútiť Bell mlčať.

     „Nie Bell prosím, sľúb mi že o tom nikomu nepovieš!“ tá surová naliehavosť v mojom hlase bola ako rany bičom. Pripadala som si ako chudinka ktorá musí žobrať, prosiac na kolenách.

     „Panebože Zoé! Ako chceš aby som o niečom takom mlčala? A ešte teraz? Čo ak sa niečo stane bábätku?“

Chápala som to. Vážne som chápala jej dôvody prečo s pravdou von, no aj tak som nemohla súhlasiť. Nie keď on...

     „Poviem mu že je to jeho Bell.“

Jej neveriace „Čože?“ zaplnilo moje uši. Musela som potriasť hlavou.

     „Ty to nechápeš. Nemám na výber a možno... možno ho to zmení. Neublížil by môjmu dieťaťu...“

     „Vážne si myslíš že by ti neublížil? Zoé, veď ty sama nevieš či je to dieťa jeho alebo Benovo. Myslíš že na to nepríde? Že mu nenapadne že by mohol byť otcom Ben?“

     „Viem že áno Bell, nie som hlúpa..“ zavriem oči v porážke a rozmýšľam, ako sformulovať všetky svoje myšlienky do viet „no chce mu ublížiť. Chce, aby Ben trpel a.. čo môže byť horšie ako to, že ak by to dieťa bolo Benovo, za otca by považovalo Justina?“

Chvíľku sme sedeli v tichosti. Bella spracovávala všetko čo som jej práve povedala.. doslova som mohla počuť ako zúrivo sa jej točia mozgové závity keď sa snaží na niečo prísť. Nakoniec však spustila ramená. „Nepáči sa mi to Zoé. Ja ... nemám z toho dobrý pocit..“