Please, don't

six

Zobudila som sa na hlasné búchanie. Najskôr som nevedela rozoznať odkiaľ sa zvuk šíri, no potom mi to došlo.

Povala

Vyskočila som na rovné nohy a čo najrýchlejšie utekala hore schodami. Otvorila som dvere, a v tom momente sa mi do očí nahrnuli slzy.

Bol tam Dylan s gitarou. S mojou rozbitou gitarou.

"Dylan!" skríkla som na neho, a on sa otočil.

Až do mňa zapichol svoj ľadový pohlad som si uvedomila že som skríkla. Slzy mi tiekli prúdom, len pri pohľade na zničenú gitaru.

"Čo to má znamenat'?" Spýtal sa s úplným kľudom v hlase.

"Nič, to....ono.... to nieje moje" vykoktala som sa. Spravil jeden krok, druhý, tretí a prekonal medzeru medzi nami.

"Takže nieje tvoja hej? Tak mi potom vysvetli,  koho teda je." Stále bol kľudný a ja som vedela, že je to len ticho pred búrkou.

"Noo... vlastne..." než som stihla dopovedať, jeho ruka pristála na mojom líci. Zasyčala som od bolesti.

"Takže ty mi budeš ešte aj klamať hej?" Skríkol na celý dom a gitaru vyhodil von oknom.

"Nie, Dylan prosím" začala som vzlykať keď zatvoril okno a začal sa ku mne približovať.

"Na to si mala myslieť skôr ty suka! Hádam si už zabudla na naše pravidlá?" Chytil ma za vlasy, mne sa podlomili kolená a padla som.

"Dylan, dosť!" Kričala som po ňom, ale márne.

"Kurevsky ma vytáča tvoje detinské správanie."

Čupol si ku mne, a strelil mi facku na druhé líce.

"Bože načo som sa ja kokot za tebou vtedy vôbec otáčal?!?"

Bum, kopanec do brucha

"Si len skurvené malé decko, ktoré nevie čo chce, a hlavne nevie, čo znamená slovo zákaz. Dnes ťa šetrím, ale nepraj si ma nabudúce."

Precedil pomedzi zaťaté zuby, a hodil ma na dlážku ako nejakú špinavú handru.

Keď som už ako tak dýchala, postavila som sa a išla do kúpeľne.
Už pred dverami mi prišlo nevoľno, našťastie som stihla prísť ku záchodu. Dylan už odišiel.

Dala som si rýchlu sprchu a prezliekla sa.
Na obydvoch lícach som mala odtlačenú veľkú ruku.

"Do riti už aj s Dylanom"

V duchu som nadávala a zatrela som si celú tvár make-upom.

Na raňajky som nemala chuť, tak či tak som sa už dosť ponáhľala, tak som si len zobrala tašku a išla preč z toho prekliateho domu.

Len čo som za sebou zabuchla dvere, som si všimla moju rozbitú gitaru. Pribehla som k nej a začala som zberať všetky úlomky ktoré zostaly. Slzy mi na lícach nechávali len horúce cestičky.

Zistila som že toto už určite neopravím, tak som ju vyhodila do popoľnice. Zotrela som si všetky slzy a už definitívne išla na bus.

Už na chodbe ma zastavila Zara. Potešilo ma, že si na mňa spomenula. Po tom incidente s gitarou mi to celkom pozdvihlo náladu.

"Čauko zlato, ako sme sa vyspali?" Sálalo z nej hrozne veľa pozitívnej energie. Ako vždy.

"Dá sa, čo ty?" Otvorila som skrinku a vybrala som z nej učebnice na prvú hodinu.

"Rušná noc vieš ako." Prehodila len tak, ako keby mi rozprávala, čo mala včera na obed.

"P-prosím?" Opýtala som sa, a oči mi išli vypadnúť z jamiek. Zara sa nad mojím pohoršením výrazom len zasmiala a nadstavila mi svoj lakeť, tak som ho prijala.

"Inak," začala, keď sme kráčali po chodbe do učební, "pamätáš na tých chalanov zo včera?"

Jasné, na takých fešákov sa len tak ľahko nezabúda.

"Hej pamätám" Odpovedala som a mykalo mi kútikmi úst smerom nahor.

"Tý blbci sú vlastne moji najlepší kamoši" zasmiala sa sama nad svojou vetou a pokračovala, "No a potom ako ste sa stretli, mi celý večer pílili uši otázkami ohľadom teba. Teda hlavne Leo."

Otočila som sa naňu, a hodila prekvapivý výraz. Fakt som nečakala že taký chalani by sa mohli zaujímať o mňa. A ešte k tomu, ten lzelený?

"Fakt si ich očarila. A to sa teda nestáva často. Vlastne, skoro vôbec."

"To je milé" povedala som a zastavila sa pri dverách od učebne Francúžštiny, kde som mala mať prvú hodinu.

Zara sa len usmievala ako slniečko. Nechápem ako môže mať v sebe človek toľko energie. Do teraz som si myslela že to nieje možné, no ako sa tak pozerám, Zara je toho živím dôkazom.

"Aj oni vyzerali byť v pohode. Ako kamaráti."

Zara na mňa šibla pohľadom

"Mám priateľa" Keby som normálni človek, asi by som sa usmiala nad touto vetou, lenže ja nie som, tak som len pohľadom skenovala špičky svojích tenisiek.

"Tak o tom mi povieš viac" Zdvihla varovne prst a stratila sa medzi davom ľudí.

Ja som sa len zasmiala nad jej gestom a išla za svojími novými spolužiakmi.