Please, don't

three

"Takže prvá hodina....výborne! Biológia, ach ako ja neznášam tieto vedy"

Zoberiem si knihu z Biológie, ostatné hodím naspäť do skrinky a utekám si nájsť triedu.

Som tu
"Len nepanikár Ema" keďže zvonilo medzitým ako som ja bola za riaditeľkou, všetci sú už v triede.
Zaklopala som a vošla

"Dobrý deň, čo potrebujete" Spýtala sa ma celkom mladá profesorka
"Ja som tu nová, poslali ma sem z riaditeľne" hlas aj ruky sa mi začali triasť.
"Oh áno, slečna Lightwoodová mi niečo hovorila, len som nečakala že to bude také rýchle" mrmala si popodnos nos dosť nahlas, takže to všetci počuli.
"Tak nech sa páči slečna...," doplnila som ju "Hale, Ema Hale"
"Takže slečna Hale, mohli by ste nám o sebe niečo povedať" povedala profesorka a usmiala sa.

Vtedy sa mi ruky roztriasli ešte viac a srdce mi bilo až v krku. Otočila som sa a uprela zrak na ostatných ľudí v triede. Prehtla som a začala

"Moje meno je Ema Hale, mám 19 rokov, mám sestru a presťahovala som sa sem z Toronta"

Keď som povedala že som z Toronta, všetci si začali niečo šuškať. Bola som celá rozklepaná a hrýzla som si spodnú peru.

"Žiaci ticho!" Povedala mierne zvýšením hlasom profesorka, a všetci sa otočili opäť na mňa."Ďakujeme, ako vidím učebnice ste už dostala, tak si môžete sadnúť napríklad.......vedľa Maddison"

Rozhliadla som sa po triede

"Prepáč, nedošlo mi to. Maddison je tá v poslednej lavici" povedala profesorka a ja som vykročila k poslednej lavici

"Ahoj ja som Maddie" vystrelo ku mne ruku nízke čiernovlasé dievča, tak som ju prijala.
"Ema" opätovala som jej úsmev, vyzerala ako obyčajné dievča
"Ak by si niečo potrebovala, stačí povedať " žmurkla namňa a ja som len prikývla,
"Ďakujem"

Po tretej hodine som išla na toalety. Maddie je veľmi milé dievča, teda aspoň tak vyzerá. Celkom dobre sme sa rozprávali. Nebolo by naškodu, nájsť si tu nejakú kamarátku. Povedala mi základné informácie typu ktorým ľuďom sa mám vyhýbať, s ktorými sa môžem dať kludne do rečí, komu nemám odvrávať a milión ďalších vecí.

Keď som vychádzala zo záchodov zastavilo ma nejaké dievča
"Prepáč ty si Ema?"
"Hej to som ja"
"Zara Collins, teší ma" podala mi svoju ruku, tak som ju prijala. Preboha čo to majú všetci dnes s tými rukami?!
"Poslala ma riaditeľka, vraj ti mám ukázať školu, koľko máš dnes hodín?" spýtala sa a vyčarila úsmev
"Myslím že 8"
"Výborne ja tiež, tak ma po 7 hodine počkaj pred triedou okej?"
Len som prikývla na znak súhlasu, a ona už bola preč

Ďalšie štyri hodiny prešli rýchlo a celkom hladko. Zoznámila som sa s ďalšími ľuďmi z triedy. Napríklad celkom fajn je Izzy, nízka červenovláska, je dosť pobláznená a ukecaná. Za tie štyri hodiny mi stihla vyrozprávať polku z jej života. Hovorila nám hlavne vtipné príhody z jej života, na ktorých som sa nevedela prestať smiať ani ja ani Maddie. Nakoniec sa k nám pridal aj Ryan. Ako som už stihla zistiť, je to najlepší kamarát Maddie. Myslím že s týmito ľuďmi strávim tento rok. Len sa bojím, že ak príde Dylan nato, že sa rozprávam s chalanom nedopadne to vôbec dobre. Nesmiem pred ním o nich rozprávať, a keďže on po mňa do školy chodiť nebude, myslím že to bude v poriadku. Tiež som im povedala dosť vecí zo svojho osobného života. Hlavne sa ma pýtali na Toronto. Keď sa ma spýtali prečo som sa sem presťahovala, povedala som im že tu priateľ pracuje. Samozrejme, hneď ako som to vypustila z úst, vysypali namňa spŕšku otázok ohľadom neho. Celkom dobre som sa z toho vykrútila a myslím že si nevšimli žiadnu modrinu, teda dúfam v to.

Zazvonilo na prestávku, tak som sa snimi pozdravila a išla čakať pred triedu.

"Výborne už si tu" povedala Zara hneď ako ku mne prišla
"Takže začneme" otočila sa a potiahla ma za sebou. Takmer som vykríkla keď mi stlačila zápestie, naštastie som sa udržala. Dylan mi ho vždy neľudskou silou drví a preto tám mám stálu modrinu. Čiže zásadne nosím len košele a tričká s dlhým rukávom. Takto si nikto nič nemôže všimnúť.

Keďže som sebou mierne cukla, Zara sa hneď otočila a pozrela namňa ustráchaným pohľadom.
"Si v poriadku?"

Bože Ema mysli,

"Hej, hej len som si pred týždňom vyvrtla členok a ešte stále to nieje úplne zahojené" vysúkala som zo seba prvé, čo mi napadlo

"To ma mrzí" povedala Zara a pustila mi ruku

Naštastie. Ak by mi ju ešte chvíľu držala, asi by som sa tam rozplakala ako malé decko.