Please, don't

ten

William vypol motorku a ja som zliezla dole.

"Wau. Si fakt šikovný. S tou motorkou ti to ozaj ide. Je vidieť že nie si začiatočník."Hovorila som skladajúc si prilbu z hlavy.

"Jazdím v podstate už od detstva. Keďže motorky sú otcova záľuba, vozil som sa na nich ešte v plienkach." Zasmial sa a moju prilbu skoval do priestoru v motorke."Ale pochvalu od teba si ozaj vážim" usmial sa.

"Ďakujem za odvoz ale už ozaj budem musieť ísť..." potichu som povedala a otáčala som sa smerom k tomu miestu kam som tak strašne nechcela ísť.

Až teraz som si to všimla. V spálni sa svietilo. U nás v spálni sa nikdy niesvieti. Keď hovorím nikdy myslím ozaj nikdy.

"Hej princezná, kabelka" zakričal William a potiahol ma naspäť.

Stisla som pery a do očí sa mi v rýchlosti blesku nahrnuli slzy. Bolesť však bola ešte slabý odvar.

On to videl!

Videl tú modrinu.

"To sa ti kedy stalo?" Začal mi vyťahovať rukáv na svetre.

"Noo to nič..." stiahla som rukáv naspäť "to vieš keď som sa ťa zľakla v skúšobni a padla som."

Čudne na mňa pozeral

"Toto vôbec nevyzerá na pád zo stoličky"

Skenoval ma tými oceánovými očami

"Ozaj, ver mi. Udrela som sa do stojanu na noty"

Snažila som sa to hovoriť najpresvedčivejšie ako som vedela.

"Si si istá že si v poriadku?"

"Na sto percent"

Len som sa na neho usmiala, zobrala kabelku, ešte raz mu poďakovala a išla do toho domu hrôzy.

Pred dverami som sa otočila. William tam stále stál a pozeral na mňa. Jeho tvár zdobil zamyslený pohľad.

"Choď" naznačila som rukou

Posledný krát sa na mňa usmial, sadol na motorku a odišiel.

Ľadovo studenými prstami som pomaly otočila kľúčom v zámke.

Len tiché cvaknutie naznačilo že som doma. Potichu som si zložila bundu a vyzula topánky.
Bola som viacej nepokojná ako zvyčajne kvôli tomu svetlu v spálni, ktoré som vydela z ulice.

Podišla som o kúsok ďalej do kuchyne, a trocha napila som sa. Ruky sa mi triasli a cítila som, ako mi po čele stekajú kvapky potu.

Pomalými krokmi som sa začala presúvať po schodoch nahor. Vedela som že niečo nieje v poriadku.

Dvere od spálne boli zatvorené a ja som nevedela nabrať odvahu na ich otvorenie. Nakoniec som však chytila kľučku a potiahla ňou smerom na dol.

Myslím, že v tom momente som prestala dýchať.

Bol tam

Bol tam s nejakou ľacnou špinou ktorú si pravdepodobne doviedol z bordelu.

Ležali na sebe a....

"Čo chceš?!?"

"Nič ja, ja len..... ja len že som doma, prepáčte ja vás nechám."

Hapkala som slová. Nadávala som samej sebe že som taká hlúpa a neviem sa mu vzoprieť.

Zabuchla som dvere, a čo najrýchlejšie som sa snažila dostať dolu do obývačky.