Ako každý človek a hlavne každá fanynka (BTS), určite snívate o tom, aké by to bolo stretnúť sa s vaším idolom. (Ja viem, pre ARMY z Európy je to takmer nemožné. Ešte k tomu ak žijete v krajine ako je Slovensko...)
Ehm, ale späť k téme.. Zamaýšľali...
„Oh, nie. Ja len.." poškrabal sa na zátylku. „Je to určite lepšie ako grandpa, len si na to musím zvyknúť. Nikto ma tak totiž nevolá." pousmial sa.
„S tým ti môžem veľmi ľahko pomôcť!" zaškerila som sa. „Yoongi oppa! Yoongi oppa!" opakovala som dookola čo najroztomilejším hláskom akým som vedela.
„Dosť, už som si zvykol!" zasmial sa a jeho líca sa sfarbili na červeno.
Nechcela som ho už ďalej trápiť a tak som sa postavila a podišla k počítaču.
„Tak.. čo pustím?" opýtala som sa ho.
„Hmm. Dajme si Mic Drop."
„Okej."
Zapla som ju a zaujala svoj postoj. Začala som tancovať podľa našej choreografie, no keď som uvidela Yoongiho ako tam blbne a predvádza tam všelijaké možné pohyby, ostala som ako stáť socha. Nezmohla som sa na nič iné než záchvat smiechu.
Ops! Esta imagem não segue as nossas directrizes de conteúdo. Para continuares a publicar, por favor, remova-a ou carrega uma imagem diferente.
Absolútne som nechápala čo to do neho odrazu vošlo. Ale páčilo sa mi to!
Odrazu ma schytil za ruku a pokračoval vo svojom blbnutí už spolu so mnou. Najskôr sme len "tancovali", potom sme ale aj imitovali ostatných chalanov či už v ich prejave alebo speve. Yoongiho spev je niečo, hmm... unikátne! Presne! :D
Keď sme boli v tom najlepšom - spievali sme Otsukare song, hudba sa zrazu vypla.
„To čo to tu stvárate?" smial sa na nás Hoseok. Spolu s ním tam bol aj Jimin a Taehyung.
„Trošku sme sa rozcvičovali." odpovedal Yoongi na čom som sa začala smiať.
Lepšiu rozcvičku som teda ešte nevidela!
Hoseok nečakal, pustil ju od začiatku a aj spolu s Jiminom sa k nám pridali. Volali sme k nám aj Taeho ale ten si namiesto toho sadol do kúta a len nás pozoroval.
To mi na neho nesedí. Taehyung by sa k nám okamžite s radosťou pripojil. Trápi ho azda voľačo?..
✨🌈✨
Domov sme prišli uťahaní. Na tréningu sme si dali poriadne do tela.
Ako prvé som skontrolovala Jina. Chudák, myslím že je na tom stále horšie a horšie.. Uvarila som mu aspoň vývar. Ak sa mu to do zajtra nezlepší, bude musieť ísť k lekárovi.
Potom som aj nám ostatným pripravila večeru. Taehyung sa mi však celý ten čas nepozdával. Pri večeri vyzeral rovnako bez nálady ako v štúdiu. Preto som po uprataní kuchyne išla rovno za ním do izby.
„Tae?" nazrela som do izby pretože sa neozýval.
Uvidela som ho stáť pred oknom so sluchátkami na ušiach.
Ops! Esta imagem não segue as nossas directrizes de conteúdo. Para continuares a publicar, por favor, remova-a ou carrega uma imagem diferente.
Ach.. Tak preto mi neodpovedal.
Pomaly som k nemu podišla a zozadu ho objala čím som ho samozrejme prekvapila. Čakala som že sa okamžite otočí a keď ma zbadá zasmeje sa a objíme ma. Lenže na jeho tvári bol namiesto úsmevu len smutný výraz. Jediné čo urobil bolo že sa na mňa uprene díval a zložil si dolu sluchátka. Nevedela som čo robiť, prečo je smutný, a tak som ho chytila za ruku.
„Tae. Deje sa niečo?"
Bol ticho. Ostala som tak ešte viac zmätená.
„Hneváš sa na mňa?"
„Prečo si tu so mnou?" opýtal sa ma vážne.
„Huh?" začudovala som sa.„Čo tým myslíš? Som tu pretože s tebou chcem byť. Čo je to za otázku?"
„V poslednej dobe to tak nebývalo." sklopil pohľad.„Takmer vôbec si so mnou nebola, celý čas si bola len s Yoongim."
S Yoongim? Nad týmto som nepremýšľala.. Je to pravda? Hmm, asi hej. Fakt s ním v poslednej dobe trávim dosť času.
„Prepáč mi. Neuvedomila som si že by si sa mohol cítiť odstrčený.." stisla som mu ruku.
Zodvihol hlavu a pozrel sa na mňa.
„Ja sa necítim odstrčený."
Venovala som mu nechápavý pohľad: „Čože? Tak.. ako sa teda cítiš?"
