Percy Jackson - stratení v čase [POZASTAVENÉ]

Toreádor

Piper

V tábore sa konečne cítim ako doma. Všetci sú na mňa veľmi milý teda až na Drew ale tá je hnusná na každého. A odvtedy ako ju Percy odkopol je ešte protivnejšia. Nanešťastie je vedúca ubikácie. Ale mne sa skôr zdá že je generálka. Keby nebolo Ann, Reb a Viki asi by som Drew uškrtila. Bála som sa tej výpravy. Keď si Cheirón zavolal aj Ann, Nica a Percyho mala som väčšiu istotu ale teraz keď Percy nechce ísť mám veľký strach. Je jasné že bez neho to nepôjde. Keď už aj sám prorok Fineus povedal že iba on a jeho deti porazia Krona... nemáme bez neho šancu. Dúfam že si to rozmyslí. Aj keď podľa Annabeth nie.

Rebeca

Od toho večera keď Rachel vyslovila proroctvo spím u Hermovcoch. Cheirón si totiž myslí že bude lepšie keď ho necháme vychladnúť. Vraj potom zmení názor. Možno Percyho nepoznám ako Cheirón ale poznám seba a ak je taký ako ja bude tvrdohlavo stáť za svojim až kým nebude neskoro. Vôbec nevychádza von a nikoho nechce pustiť dnu. Veď vravím celý ja - trucuje. Ann sa snažila aby to vyzeralo že jej to nevadí ale nedarilo sa jej to. Napríklad aj dneska na raňajkách smutne pozerala smerom k môjmu a Percyho stolu. Ako to viem? Sedela som pri ňom a jedla lievance s džúsom. Samozrejme že modré. Vstala som a išla vhodiť pár kúskou do ohňa. ,,Poseidón. Otec ak ma počuješ ... presvedč Percyho." hodila som niekoľko lievancov do ohňa. Voňalo to krásne. Nikdy nepochopím ako môže voňať niečo zhorené pekne ale toto je tábor polokrvných tu je možné všetko. Už už som chcela odísť keď som začula pri bariére čudný zvuk. Nikto si toho nevšímal. Asi to tu je časté ale ja som z toho mala zlý pocit. Bariéra sa roztrieštila. Spomenula som si na to čo mi hovorila Thália: ,,Tu ste v bezpečí  žiadna príšera sa cez bariéru nedostane." noooo Thals zrejme dostane. Na kopci stálo obrovské monštrum. Malo mohutné telo a obrovskú hlavu. Jeho hlava bola asi 3× väčšia ako telo. Ruky mal zdvihnuté pri hlave. Ak by to všetkých nechcelo zabiť možno by som sa aj zasmiala - vyzeralo to komicky. Všetci sa rozutekali. Niektorý po zbrane .... niektorý sa skryť. Jason, Ann a ja sme vybehli hore kopcom. Ostatní z našej partie nemali zbrane a tak si bežali pre ne. Čím som bola bližšie tým sa mi zdala príšera hrozivejšia. Počkať... čože?! To nad hlavou neboli ruky ale rohy. No vlastne jeden roh a pól.
,,Čo to do Háda je?" spýtala som sa sťažka dýchajúc. No na kondičke ešte popracujem.
,,Minótaurus." povedali Jason a Ann naraz. Konečne sme zdolali ten kopec. Nebol veľký ale najedenej sa mi ťažko šprintuje. Nevyhováram sa! Naozaj! Ak som si myslela že už sa nič nemôže prekvapiť tak som sa mýlila. Na kopci bol môj brat s Nicom a bojovali s tou príšerou. No bojovali .... skôr sa dobre zabávali. Percy sa hral na toreádora. V ruke mal niaku červenú plachtu a vykrikoval pri tom veci ako: ,,No poď ty kôpka sopľou! To ti ešte nikto nekúpil vreckouku?" Nico sa váľal po zemi a smial sa. Ty kokos di Angelo sa smeje. Mne by do smiechu moc nebolo keby sa na mňa rútila taká veľká obluda. Chvíľu sme sa nečinne prizerali. Chceli sme mu ísť pomôcť veď predsa nie je sranda bojovať sám. Ale už bolo neskoro. Percyho to asi prestalo baviť a tak ho proste prebodol. Šokovane sme na neho pozerali. Bol pochudnutý a mal viditeľné kruhy pod očami. Farbu pleti mal ako Nico- takže bielu. Keď nás uvidel chcel zase zdrhnúť ale Jason sa mi postavil do cesty:
,,Kam si myslíš že ideš?" spýtal sa ho odmerane.

Jason

Zese chcel zdrhnúť. Toto sa nepodobá na toho Jacksona o ktorom mi rozprávali. Tento Percy čo stojí predomnou je zlomený a utrápený. Mal prázdny výraz. Akoby bol len telo bez duše.

Annabeth

Vyzeral hrozne. Bolo mi do plaču. Pamätám si ako mi Percy vravel že keď útočili na Poseidónov palác Poseidón vyzeral hrozne. No nikdy mi nenapadlo že by sa to mohlo stať aj jemu. Zmizli dokocka aj tie jeho iskričky v očiach a šibalský výraz. Bolo to ako nočná mora. Už som sa na neho nemohla hnevať. Chýbali mi jeho slané mäkké pery. Jeho ruky okolo môjho pása. Jeho krásne oči a hlavne jeho láska. Jedna slza si našla cestu na povrch a za ňou ďalšia a ďalšia. Mala som zatvorené oči nemohla som sa na neho takto dívať. Niekto mi utrel slzy z tváre:
,,Neplač Chytrolínka slzy ti nesvedčia." chcel odtiahnuť ruku ale ja som ju chytila a pevne stlačila. Nechápavo sa na mňa pozrel.
,,Niečo si my sľúbil." zamračila som sa na neho.
,,Ja viem. A mienim to aj dodržať." znovu mi zotrel slzy z tváre.
,,Tak to dodržuj!" objala som ho.
,,Nikam ťa nepustím." vážne chce toto teraz riešiť? To nemyslí vážne.
,,Ale pustíš. Ty zostaneš tu v bezpečí a ja pôjdem zachraňovať svet." odtiahol sa odo mňa.
,,O čom to hovoríte?" do Styxu. Zabudla som že je tu aj Nico. On ešte stále nevie že Percy nepôjde.