Percy Jackson - stratení v čase [POZASTAVENÉ]

Percy kde si!?

Percy

Keď vytiahli Chrisa uvedomil som si že tej Charybdy sa nezbavíme. Niekto ju musí zabiť. A ten niekto musím byť ja. Annabeth mi podala ruku aby som sa vyšplhal von aj ja ale ja som ju odmietol a vysvetlil jej že pokiaľ Charybdu niekto nezabije nezmizne. Ona to samozrejme vedela ale myslím že to zámerne nepovedala. Videl som ako Annabeth puká srdce keď ma odhovára od toho aby som s ňou bojoval. No vedela že mám pravdu. Kričala že ma Charybda zabije. Chcela ísť za mnou do vody ale ja som ju rýchlo vlnou posadil naspäť na dlažbu. Plakala a moje srdce to trhalo na kúsky. Utrel som jej slzy a pobozkal ju tak akoby to bolo naposledy. Pretože to mohlo byť naozaj naposledy. Určite by ste chceli počuť že som nemal strach ... ale ja som sa bál. Veľmi som sa bál že už neuvidím jej krásne oči že už nezacítim jej vôňu. ,,Daj jej pár úderov aj za mňa." povedala a usmiala sa na mňa uslzenou tvárou. Prikázal som jej aby sa postarala o to aby sa budova vyprázdnila nechcel som aby niekto prišiel o život bolo to medzi mnou a tou príšerou. Kým Annabeth odišla pozrel som jej do tých očí do ktorých som sa zamiloval už ako 12 ročný. Boli krásne no nehral sa tam ten plamienok radosti a odhodlania ako vždy. Videl som tak smútok, obavy a prosbu aby som bol v poriadku. Vtedy som si uvedomil že Charybdu musím poraziť nemôžem nechať Annabeth samú. Už za chvíľu bola celá budova prázdna a mohol začať boj o život. Zaujímalo by ma či si učiteľky vôbec všimli že som stále v budove ale v tejto chvíli to bolo jedno. Z vrecka som vytiahol Anaklusmos. Privolal vlnu na ktorú som vyskočil. Jasné som syn Poseidóna ale s Charybdou nemôžem bojovať pod vodou veď je to obrovská morská príšera. Na vlne mám určite väčšiu šancu. Zrazu ma napadlo niečo šialené. Z vlny som urobil malé tornádo v ktorom som bol stredom ja. Ešte nikdy som to nerobil ale v boji s Charybdou to bolo skvelé. Ako malé tornádo som okolo nej krúžil a hľadal slabé miesto. Samozrejme žiadne som nenašiel. A tak som zvolil plán B sekaj kam dočiahneš Jackson. ,,Heeeeej ty prerastená ryba pokazila si mi deň! Vieš ako som sa tešil že strávim s Annabeth pekný deň? Asi nie lebo si mi to posrala!" Charybda zavrčala nabrala do seba vodu a ja som sa vrhol na ňu. Ako povedala Annabeth musel by som ju bodnúť najmenej stokrát aby som ju poranil. A tak som sekal, bohal, vyhýbal sa útokom a zas bodal. Prišlo mi to ako celá večnosť. Zamyslel som sa a to bola chyba. Charybda na mňa zaútočila od zadu moje malé tornádo sa rozpadlo a ja som prudko narazil o stenu. Motala sa mi hlava. Asi mám otras mozgu. Myslel som si že je to môj koniec. Pomyslel som na Annabeth na jej uplakané oči keď na mňa kričala že zomriem. Do krvi sa mi dostal nový príval adrenalínu. Postavil som sa a prudko zatriasol hlavou aby som nevidel hviezdičky. Pristúpil som k Charybde urobil nové tornádo a začal opäť bojovať. Voda v bazéne už nebola modrá ale červená. No nebojte sa nebolo to len z mojej krvi. Charybde z rán nevytekal zlatý ichor ale krv čo bolo zvláštne. Bojovali sme ešte takých 9 minút keď som Charybdu smrteľde bodol do srdca. No teda myslím že do srdca. Ak má srdce tak som ju bodol do srdca a ak srdce nemá tak som ju proste smrteľne bodol. Charybda sa rozplynula na zlatý prach a ja som klesol na kolená. Bol som celý dobitý a od krvi. Musel som si oddýchnuť. Postavil som sa a dotackal do šatne kde som sa už neudržal na nohách a zrútil sa na zem. Prečo som to urobil? Nepýtajte sa ma. Sám neviem proste som musel a chcel spať. Trochu som sa bál že ak zatvorím oči už ich neotvorím a preto som schúlený v bolestiach ležal na zemi. No po pár minútach som už zatváral oči a nemohol tomu zabrániť. Začali sa mi drať slzy na povrch lebo som nebol schopný dodržať moju prísahu Annabeth. Už sa k nej asi nevrátim. Pomyslel som na mamu, na priateľov z tábora, na Cheiróna ktorý mi už nedá lekciu strieľania z luku. A na Nika ktorý mi za posledný rok veľmi prirástol k srdci. Prežil som toho toľko a teraz možno umriem na otras mozgu a na vykrvácanie? Sudičky ma asi nemajú v láske. Na zem som napísal vlastnou krvou odkaz. No čo! Pero ani papier som nemal. Napísal som : ,,Milujem ťa Annabeth. Prepáč mi to." Ak som mal zomrieť chcel som aby boli toto moje posledné slová. Zavieral som oči keď som začul krik: ,,Percy kde si?!"

Annabeth

Poslúchla som Percyho a vyprázdnila budovu. Držala som Viki za ruku aby ju ľudia neudupali. Predierali sme sa naspäť ale nešlo to davy ľudí nás zatláčali zase pred budovu. Bola som zúfalá. Musím pomôcť Percymu! A potom spolu pôjdeme do tábora.

Viki

Keď sme s Anabeth vyprázdňovala budovu cítila som jej nervozitu a strach. Čo je jasné Percy je jej chlapec a práve úplne sám bojuje s otrasnou morskou príšerou ktorej meno som si nezapamätala. Nemohli sme sa tam dostať. Ľudia vybehovali ako splašení keby som sa s Annabeth nedržala za ruku asi by ma udupali. Skvelá smrť. No kto by po takej netúžil. Aspoň by som bližšie spoznala Háda. Percyho som poznala iba pár minút ale aj tak som vedela že je to super chlapec nemohla som ho nechať zožrať obrou chobotnicou. Keď sme sa tam nedostali ani na 9. pokus Annabeth spadla na kolená a začala vzlikať do dlaní. ,,Annabeth vstávaj takto mu nepomôžeme. Neboj určite je v poriadku a nakopal tej chobotnici zadok. Vstávaj." utešovala som ju a stavala na nohy. Annabeth sa postavila a vyrazila znova. Na moje prekvapenie išla ako tank. Pred tým sa snažila do ľudí nevraziť ani im niako neublížiť ale teraz? Predierala sa naspäť k bazénom a sácala ľudí z cesty. Možno si poviete že bola nevychovaná a krutá ale keď sa už 10 krát snažíte dostať k chlapcovi ktorého milulujete ktorý bojuje o život s obrou chobotnicou tak je vám úplne jedno do koľkých ľudí vrazíte. O chvíľu sme už boli na mieste kde sme nechali Percyho. Zovrelo mi srdce. Ten pohľad bol hrozný. Voda v bazéne mala tmavo červenú farbu. Pohľadom som hľadala Percyho ale nič som nenašla. Kde je! Stĺpy a vlastne všetko bolo zničené, všade bolo krv. Pozrela som zmetene na Annabeth ktorej sa už z očí rynuli vodopády sĺz. ,,Kde je Percy?" šepla som a bála sa to naozaj zistiť. ,,Neviem." odpovedala chrapľavým hlasom Annabeth.

Ahojte mám na vás pár otázok:
Ako sa vám príbeh zatiaľ páči? Čo by ste na ňom zmenili? Koho dcéra bude Viktória?